Nápad vytvoriť z obyčajnej kancelárie ekologickú, už začína mať aj na Slovensku "zelenú", a to nie len v podobe farieb na stene. Dnes už možno aj u nás pozorovať, že ekologickejšie správanie sa ľudí sa začína prejavovať nie len doma ale aj na pracovisku.

Vďaka zviditeľneniu, ale jednoznačne najmä vďaka dobrej veci, už začali aj niektoré slovenské firmy, ktorým naozaj záleží na ochrane životného prostredia, ekologicky prospešnejším spôsobom ovplyvňovať pracovnú morálku spoločnosti. No väčšina z nás si ani poriadne nevie predstaviť, akým spôsobom by túto prospešnú činnosť mali čo najideálnejšie realizovať.

V prvom rade je potrebné začať vzdelávaním ľudí, aby takpovediac začali „myslieť ekologicky“. To je kritický faktor pre úspešné zavádzanie akýchkoľvek zmien. Osobitne to platí pri zmene hodnôt, návykov a postojov ľudí k životnému prostrediu. Potrebné je, aby sa všetci zamestnanci stali súčasťou procesu budovania „ekologicky zmýšľajúcej kancelárie “. Mimoriadne dôležitá je podpora a motivácia zamestnancov zo strany vrcholového vedenia a majiteľov firmu dôležité. Tí vytvárajú pavidlá, podľa ktorých podnik funguje, kultúru a hodnoty ktoré sú preň charakteristické.
 
Ďalej je potrebné zhodnotiť si situáciu, v akej sa prevádzkovanie kancelárie nachádza. Konkrétne to znamená zistiť, či existujú politiky a pravidlá týkajúce sa obstarávania kancelárskych zariadení a materiálov, tvorby odpadu na pracovisku, vrátane spôsobu, akým sa s odpadom ďalej nakladá. Nemali by sme zabúdať na oblasť spotreby vody a energií, či chemických látok a ich manažment. Toxické látky sa dnes nachádzajú takmer v každom produkte, aj keď sa jedná len o prítomnosť minimálneho množstva určitej látky. Konvenčne vyrábaný kancelársky papier, gumy, náplne do tlačiarní, čistiace prostriedky, to je len niekoľko málo príkladov produktov, ktoré je potrebné nahradiť ekologickými. Ak v podniku neexistujú takéto politiky, musí byť poverená osoba, ktorá takúto koncepciu a pravidlá vypracuje. Stredné a malé podniky môžu využiť spoluprácu s environmentálnymi organizáciami a firmami, veľké podniky môžu požiadať zamestnancov oddelenia životného prostredia, aby im pomohli vypracovať a zaviesť určitý systém opatrení a pravidiel. Dôležité je nielen ich zavedenie, ale aj kontrola a hodnotenie podľa prijatých environmentálnych ukazovateľov. Pokiaľ sa „ekologické myslenie“ nestane súčasťou každodenných rozhodovaní, ktoré na pracovisku robíme, bude musieť byť zavedená určitá disciplinovanosť pri prechode na nové návyky. Vrcholové vedenie môže finančne motivovať tímy ľudí v jednotlivých oddeleniach podniku, ktoré dosahujú najväčšie úspory v ušetrených materiáloch a najrýchlejšie implementujú opatrenia smerujúce k vytvoreniu „zelenej“ kancelárie. Spoločnosť 3M a DuPont zaviedla podnikové ekologické dane (PED) na spotrebu vybraných „nežiaducich“ materiálov a látok, ktoré chcú postupne úplne eliminovať. PED musia divízie alebo sekcie odvádzať priamo z ich rozpočtu do centrály svojej spoločnosti, navyše osobný výkon riaditeľov sekcií a oddelení sa štvrťročne hodnotí (až do výšky 20 percent hodnotenia) aj na základe vopred vybraných environmentálnych ukazovateľ, ktoré musia manažéri dosiahnuť, ak chcú byť lepšie finančne ohodnotení. Finančných aj nefinančných foriem ako motivovať zamestnancov je mnoho.
 

Skutočná ekologická kancelária by musela byť v prvom rade umiestnená v skutočne ekologickej stavbe, kde architekti a konštruktéri uprednostnili také konštrukčné riešenia, ktoré popri splnení požadovaných funkcií umožnia uplatniť materiály vyrobené s minimálnym množstvom energie a podľa možností z miestnych obnoviteľných surovín, pri súčasnom rešpektovaní estetických požiadaviek zadávateľa. Zároveň sa pri návrhu ekologickej stavby myslelo nielen po fázu dokončenia realizácie stavby, ale aj na jej dlhodobú prevádzku, vrátane vykurovania, vetrania, svetla, ale aj zelene. Nehovoriac o prispôsobovaní vonkajšieho dizajnu okolitému (prírodnému) prostrediu. Skúste si predstaviť kancelársku budovu, ktorá by na prvý pohľad vyzerala ako obrovské osie hniezdo prilepené na strome alebo by celom kopírovala reliéf krajiny. Že to nie sú len výmysly z rozprávky je možné presvedčiť sa na príkladoch Nadácie Holcim Foundation for Sustainable Construction, www.holcimfoundation.org alebo na stránke www.archdaily.com. Spomeniem aspoň spoločnosti ako Nike, Interface, Innocent Drinks, Ecover alebo Steelcase, ktoré sa v rámci ich celkovej podnikovej environmentálnej stratégie usilujú o smerovanie k „zelenej“ kancelárii počnúc návrhom a konštrukciou sídla spoločnosti ako aj samotných výrobných prevádzok.
 
Takže ako by sme mohli charakterizovať „ekologickú“ kanceláriu? Spomenula som, že v prvom rade je potrebné zainteresovať ľudí, ktorí sa v kanceláriách každodenne pohybujú a pracujú. Oni rozhodujú počas prevádzky kancelárie napríklad o tom, ako, koľko a aký typ papiera sa spotrebuje alebo odpad vyprodukuje, kancelárske zariadenia a materiály sa nakúpia a podobne, preto bude dôležité zaviesť politiku „zeleného obstarávania“, čo predstavuje akýsi návod, podľa ktorého zamestnanci podniku majú postupovať pri výbere a obstarávaní kancelárskych produktov.
 
Jednoduchým príkladom je používanie ekologického papiera, ktorý neobsahuje konvenčne pridávané chemické látky, predovšetkým chlór. V súčasnosti rôzne firmy ponúkajú veľmi kvalitný papier, ktorý je napohľad ťažko rozpoznateľný od konvenčného, avšak jeho výroba (a tým aj spotreba) podstatne menej zaťažuje životné prostredie. Aj tu je dôležité vedieť, že existujú tri druhy ekologického papiera s označením: Totally Chlorine Free (TCF), Processed Chlorine Free (PCF), and Elemental Chlorine Free (ECF). Záleží od „zelenej“ politiky podniku, do akej miery sa chce stať „ekologickou“ kancelárií. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že každá dodávka kancelárskych materiálov a zariadení spôsobuje vypúšťanie CO2 emisií, nakoľko je potrebné objednaný materiál dopraviť od veľko alebo maloobchodníka do miesta ich spotreby. Malo by sa preto dbať na čo najefektívnejšie objednávanie, a to vo veľkých baleniach (všade kde je to možné).
 
Iný príklad je možné uviesť v súvislosti s politikou smerovania k nulovému odpadu, v rámci ktorej by sa zamestnanci mali usilovať o minimalizáciu jednak tvorby odpadu ako spotreby toxického alebo inak nebezpečného odpadu. Ten vzniká napríklad pri používaní konvenčných náplní do tlačiarní alebo používaním bežnej gumy vyrobenej nie z prírodnej (na báze rastlín) gumy, ale syntetickej gumy, ako je to vo väčšine týchto produktov.
 
Všeobecne uplatňovaným kritériom pri výbere ekologických produktov je, aby neboli vyrobené na báze ropy, ale z obnoviteľných a zároveň dobre recyklovateľných materiálov a neobsahovali žiadne toxické alebo inak nebezpečné látky. V praxi to znamená vypracovať si zoznam takých produktov, ktoré tieto kritériá spĺňajú, a predovšetkým kontrolovať dodržiavanie stanovených pravidiel pri výbere dodávateľov kancelárskych materiálov a zariadení, v prípade marketingového oddelenia si to bude vyžadovať aj spoluprácu s externými agentúrami, aby aj tie dodržiavali environmentálne postupy smerujúce k znižovaniu environmentálnych dopadov z marketingových a komunikačných aktivít. Opatrení pre vytvorenie „skutočne ekologickej kancelárie“ je mnoho, spomeňme aspoň niekoľko:

Papier

Slovenské firmy a ekologické zmýšľanie. Výrazne zaostávame už aj za okolitými krajinami. Sme asi tak päť rokov za Českou republikou, kde poradenstvo v oblasti „zelených kancelárii“ už dávno funguje pomocou mimovládnych environmentálnych organizácií ako aj štátom riadenou organizáciou CENIA (obdoba Slovenskej agentúry životného prostredia). Niekoľko rokov tam pôsobia maloobchodné firmy ponúkajúce „ekoprodukty“ aj pre kancelárie. Až v roku 2008 je aj na Slovensku možné pozorovať prvé skutočné aktivity (ak nerátame zavádzanie separovaného zberu). Trh so „zelenými“ kancelárskymi produktmi sa len pomaly formuje. Dôležitá ostáva osveta ale aj marketing zo strany malo a veľkoobchodov, ktorí by mali zaradiť do svojej ponuky aj ekologické kancelárske produkty.

 

Autor: Helena Proková Mališová