Za posledné desaťročia došlo na našej planéte k množstvu zmien. Na prvý pohľad pozitívne správy ako rast počtu obyvateľov, zvyšovanie priemyselnej produkcie alebo zvyšovanie spotreby domácností so sebou priniesli aj tienisté stránky. Medzi globálne trendy tak v súčasnosti patrí aj prehlbovanie ekonomických rozdielov, globálne otepľovanie, znižovanie produkčnej schopnosti ekosystému, odlesňovanie, rast znečistenia alebo spotreba neobnoviteľných zdrojov.

Rast na úkor prírodného kapitálu

Svetová ekonomika je závislá a založená na prírodných zdrojoch, inak povedané prírodnom kapitále, na ktorom je možné za posledné desaťročia sledovať významnú degradáciu. „Priemyselná revolúcia a neskôr bezprecedentný rast svetovej ekonomiky po druhej svetovej vojne priniesli možnosti materiálneho rozvoju a akumulácie ľuďmi vytvoreného kapitálu. Tento rast bol, ale často krát na úkor prírodného kapitálu, na základoch ktorého stojí vytváranie ekonomickej prosperity. Pod prírodným kapitálom rozumieme všetky zdroje používané ľudstvom ako voda, nerastné suroviny, ropa, lesy, ryby, vzduch, atď..“[2]

Limitom pre hospodársky rast môže byť práve nedostatok prírodného kapitálu

Nedostatok prírodného kapitálu, sa tak môže stať v blízkej budúcnosti výraznejším limitom pre hospodársky rast ako nedostatok finančného kapitálu, či priemyselnej infraštruktúry. Degradácia ekosystému má viaceré podoby. Medzi tie najvypuklejšie problémy patrí zánik alebo hrozba zániku mnohých rastlinných a živočíšnych druhov, odlesňovanie, úbytok rýb v oceánoch, zmenšovanie zásob pitnej vody alebo degradácia pôdy. V súčasnosti patrí medzi ohrozených vyše 26 tisíc rastlinných druhov a tisícky živočíšnych vrátane približne 1100 cicavcov. Celkové odlesnenie planéty za posledné desaťročie dvadsiateho storočia predstavuje 16,1 miliónov hektárov lesa, z čoho 94 % bolo v trópoch. Hodnota lesov pritom nespočíva len v hodnote vyťaženého dreva, ale hlavne v jeho funkciách. Lesy slúžia ako zásobníky vody, poskytujú prirodzené prostredie pre mnohé druhy a stabilizujú klímu na planéte.

Environmentálne zmeny budú pre podnikanie prinášať mnohé riziká

Environmentálne zmeny budú pre podnikanie prinášať mnohé riziká ako rast cien vody, surovín, poplatkov za emisie alebo likvidáciu odpadu. Ochrana ekosystému prostredníctvom redukcie odpadu a znižovania spotreby prírodných zdrojov a energie poskytuje množstvo podnikateľských príležitostí pre inovácie. Tieto inovácie by mali viesť k tvorbe produktov, ktoré spĺňajú požiadavky zákazníkov a zároveň neničia prírodné zdroje. Organizácie, ktoré budú znižovať svoje environmentálne vplyvy budú mať v budúcnosti konkurenčnú výhodu.

Výroba a rast spotreby naráža na limitovanú schopnosť planéty vysporiadať sa s odpadmi

Rast príjmov a s ním spojený rast spotreby naráža na limitovanú schopnosť planéty vysporiadať sa s odpadmi. Týka sa to hlavne vysoko príjmových krajín, kde ľudia míňajú menšiu časť svojich prostriedkov na základné životné potreby.

Ďalším dôsledkom zvyšovania výroby a spotreby je rast spotreby energie, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Globálne problímy s veľkou pravdepodobnosťou zapríčiňujú ľudia

V roku 2007 sa 620 vedcov Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), oceneného Nobelovou cenou, zhodlo v tom, že globálne otepľovanie s veľkou pravdepodobnosťou zapríčiňujú ľudia a ľudská činnosť môže podľa niektorých scenárov spôsobiť oteplenie do konca tohto storočia až o 4 stupne °C. Mohlo by to znamenať nielen zmiznutie ľadovcov a ľadových medveďov, ale aj narušiť celú klimatickú rovnováhu a spôsobiť nepredvídateľné a najmä nezvrátiteľné zmeny na našej planéte možno nezlučiteľné s ľudským prežitím. Takýto vývoj sa dá len ťažko považovať za udržateľný a pesimistický environmentálny výhľad v prípade nečinnosti potvrdzuje aj posledná správa UNEPu (Program OSN pre životné prostredie) GEO 4 (stiahnúť správu , pozrieť video).  

Spotreba energie by mala do roku 2050 stúpnuť 1,5 – 2,3 krát v závislosti od hospodárskeho rastu a technologického vývoja. Preto je nutné meniť štruktúru výroby energie k zdrojom, ktoré neprodukujú nebezpečné množstvo skleníkových plynov. S tým súvisí aj znečistenie ovzdušia, ktoré predstavuje problém tak pre ekosystém ako aj pre zdravie obyvateľstva. Za príklad úspechu v tejto oblasti sa dá určite považovať úplné zastavenie produkcie freónov, spôsobujúcich rozširovanie ozónovej diery, v západných krajinách začiatkom deväťdesiatych rokov.

Medzi prístupy, ktoré pomáhajú v redukcií emisií a tvorbe odpadu patrí používanie obnoviteľných zdrojov energie, prechod od fosílnych materiálov k obnoviteľným a v prírode rozložiteľným zdrojom alebo budovanie priemyselných komplexov, ktoré recyklujú a znovu použijú odpad, teplo, materiál a vodu.

Celkom inou kapitolou je transport ľudí a tovarov, ktorý sa podieľa jednou pätinou na celkovej svetovej spotrebe energie. Udržateľná doprava poskytuje veľký priestor pre investície a inovácie či už ide o dopravné prostriedky na báze alternatívnych zdrojov energie alebo systémy hromadnej dopravy.

Populačné zmeny budú meniť medzinárodné trhy

Sociálne a environmentálne problémy dnešného sveta sa v budúcnosti ešte zvýraznia rastom počtu obyvateľstva. V roku 2000 presiahol počet obyvateľov na Zemi 6 miliárd. V roku 2025 by to podľa UNPD (United Nations Population Division) malo byť už 8 miliárd, pričom na celkovom raste sa budú podieľať výhradne rozvojové krajiny. Populačné zmeny budú meniť medzinárodné trhy, či už výrobkov alebo práce. Zatiaľ čo v rozvinutých krajinách populácia starne v rozvojových krajinách bude v roku 2020 tvoriť práceschopné obyvateľstvo 70 %. To môže viesť k dvom variantom. Buď k podporeniu rastu rozvojových ekonomík a vytvoreniu nových zákazníckych trhov alebo k vysokej migrácii a nezamestnanosti. Napriek vysokému celosvetovému rastu ekonomiky (za posledných 25 rokov sa svetové HDP viac ako zdvojnásobilo) zostáva jedným s najväčších problémov chudoba a prehlbovanie ekonomických rozdielov. Príjmy najbohatšieho percenta obyvateľstva sa rovnajú príjmom najchudobnejších 57 %.

V rýchlo sa rozvíjajúcej ekonomike, akou je India, žije vyše 80 % obyvateľov z menej ako dvoch dolárov na deň. Boj proti chudobe súvisí aj s ďalšími úzko prepojenými oblasťami ako je zdravie, výživa alebo vzdelanie obyvateľstva. Dlhodobý celosvetový hospodársky a sociálny rast je možné dosiahnuť len znižovaním rozdielov v príjmoch medzi bohatými a chudobnými štátmi a poskytnutím šance zapojiť sa do globálnej ekonomiky miliónom ľudí z rozvojových krajín. Pritom treba pamätať na to, že svetová ekonomika nie je hra s nulovým súčtom, kde úspech jednej krajiny závisí na neúspechu inej. Možnosti na rast treba hľadať hlavne v zvyšovaní produktivity a medzinárodnom obchode. Rozvoj v chudobných krajinách môže zapojiť viac ľudí do globálnej ekonomiky, prispieť k rozšíreniu trhov alebo prispieť k inováciám a vytvoreniu nových podnikateľských modelov. Naopak, prehlbovanie chudoby môže viesť k násilným konfliktom ohrozujúcim slobodný trh, demokraciu a vládu zákona.

Práve demokratické spoločnosti poskytujú najlepšie podmienky pre podnikanie a investovanie. Navyše v takýchto spoločnostiach stakeholderi [3] prispievajú k dodržovaniu medzinárodne akceptovaných štandardov pre činnosť organizácií. Naopak spolupráca organizácií s nedemokratickými vládami je podrobne skúmaná mimovládnymi organizáciami a ohrozuje ich reputáciu a pôsobenie v demokratických krajinách.

Tlak na podniky sa stupňuje

Občianska spoločnosť a mimovládne organizácie presadzujú vyššiu transparentnosť podnikania a ich aktivizmus tlačí na organizácie, aby sprístupňovali svoje environmentálne a sociálne výsledky investorom ale aj širokej verejnosti.

Globálne environmentálne a sociálne problémy vyústili do masívneho hnutia a dlhoročnej snahy aktivistov o zmenu správania sa organizácií. Táto zmena sa v posledných 15-20tich rokov stáva realitou. Takmer všetky medzinárodné organizácie majú svoje sociálne a environmentálne programy a veľa z nich dosiahlo aj skutočnú zmenu vo svojom správaní, čo viedlo vo väčšine prípadov aj k zlepšeniu ekonomickej situácii organizácie. Na pomenovanie takýchto programov a stratégii zameraných na trvalo udržateľný rozvoj vytváraných organizáciou v spolupráci so stakeholdermi sa používa výraz spoločenská zodpovednosť firmy (v ang. Corporate social responsibility - CSR).

Spolupráca rôznych záujmových skupín spoločnosti je nevyhnutná

Na trvalo udržateľnom rozvoji [4] sa samozrejme nemôžu podieľať len organizácie, ale aj štátny sektor, mimovládne organizácie a komunity. Komunity jednak nátlakom na organizácie a vlády a taktiež preferovaním ekologických produktov. Vlády napríklad presunutím daňovej záťaže z práce na zdaňovanie odpadu, produkcie toxických látok a spotreby primárnych surovín.

Množstvo z celosvetových problémov nachádza časť svojho riešenia v mobilizovaní firemného sektora k tomu aby sa podieľal na aktivitách, z ktorých benefituje firma aj spoločnosť ako celok. Dobrým príkladom na benefitovanie organizácie zo zavedenia dobrej ekologickej praxe môže byť znižovanie znečistenia a spotreby energie. Oboje charakterizujú plytvanie, neproduktívne a neefektívne využitie zdrojov. To je možné napraviť lepšími metódami a inováciami výrobkov a procesov.

Zdroj:

[1] Ak nie je uvedené inak, tak číselné údaje v kapitole sú uvedené podľa: World Resources Institute, United Nations Environment Program, World Business Council for Sustainable Development: TOMORROW’S MARKETS Global Trends and Their Implications for Business, 2002.
[2] HAWKEN P. - LOVINS A. - LOVINS H.: Natural Capitalism, Little, Brown, 1999. str. 2.
[3] Pozri kapitolu Stakeholderský prístup
[4] Pojem „trvalo udržateľný rozvoj“ bol definovaný v správe Svetovej komisie pre životné prostredie a rozvoj pri OSN (WCED - The World Commission on Environment and Development) číslo 42/187 z roku 1987 ako: Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj ľudskej spoločnosti, ktorý dokáže naplniť potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozil schopnosť plnenia potrieb nasledujúcich generácii.