Uhlíková stopa je podmnožina ekologickej stopy, teda je to súčasť vyjadrenia celkového dopadu ľudských aktivít na životné prostredie. Vo všeobecnosti sa pod uhlíkovou stopou rozumie objem emisií takých plynov, ktoré majú dopad na podnebie Zeme, pričom tieto emisie sú spôsobené človekom. Definícia uhlíkovej stopy nie je jednotná, pretože je možné ju chápať v užšom aj širšom ponímaní. Pre výpočet uklíkovej stopy môžeme za skleníkové plyny v užšom zmysle považovať len oxid uhličitý, alebo viaceré uhlík obsahujúce plyny ako napríklad metán, alebo aj plyny so skleníkovým efektom bez obsahu uhlíka, ako napríklad oxid dusný. Okrem samotnej definície plynov je možno rozdielne definovať aj aktivity človeka, ktorých dopad sa berie do úvahy. Môžeme uvažovať len priame aktivity ako napríklad používanie motorových prostriedkov alebo spotrebu elektrickej energie. Pri širšom pohľade však môžeme brať do úvahy aj emisie, ktoré vznikli počas celého životného cyklu výrobkov a služieb, od získania surovín na ich výrobu, až po spracovanie odpadu z nich. Takýto širší prístup je však ťažšie kvantifikovateľný, pretože nie je jednoduché určiť hranice takejto analýzy. Samotné jednotky, v ktorých sa ekologická stopa vyjadruje sú taktiež rôzne. Môže sa jednať o hmotnosť uhlíka, CO2, ekvivalent hmotnosti CO2 pre všetky skleníkové plyny, alebo môžeme efekt vyjadriť v hektároch, ktoré keby boli porastené zeleňou, by takúto produkciu skleníkových plynov vedeli eliminovať (Wiedman and Minx, 2007) [1].
Použitie uhlíkovej stopy v praxi
Uhlíková stopa, nech už je definovaná akokoľvek, je užitočným vyjadrením dopadu našich aktivít na naše podnebie. Pre jednotlivcov jestvuje v internetovej sieti mnoho kalkulačiek, pomocou ktorých si môžu vypočítať a porovnať svoju uhlíkovú stopu. Takúto kalkulačku nájdete aj na našej stránke. Výpočty sú v tomto prípade pomerne jednoduché, a zameriavajú sa len na priame emisie, ktoré vznikajú pri používaní dopravných prostriedkov, vykurovaní, spotrebe elektrickej energie a spotrebných nákupoch, kde je rozdiel napríklad medzi bežnými a biopotravinami.
Pre spoločnosti je uhlíková stopa jeden z novších nástrojov zviditeľnenia environmentálnych vlastností svojich výrobkov a služieb. Výpočet uhlíkovej stopy pre výrobky a služby je už sofistikovanejší ako pre bežných občanov a práve v tomto prípade sa vo výraznejšej miere ukazuje problém s nejednoznačnou definíciou tejto veličiny a hranicami životného cyklu. Preto existujú rôzne štandardy ako napríklad PAS 2050:2008, ktoré stavajú na metodike BS EN ISO 14040 a BS EN ISO 14044 a s pomocou ktorých môžu firmy vyhodnotiť dopad životného cyklu svojich výrobkov na podnebie (BSI, 2009) [2].
Okrem hodnotenia uhlíkovej stopy výrobkov a služieb jestvujú aj metódy na vyhodnocovanie prínosu projektov na úsporu emisii. Dobrovoľný uhlíkový štandard (VCS-Voluntary Carbon Standard) predstavuje takúto metodiku, pomocou ktorej je možné kvantifikovať prínos konkrétneho projektu na úsporu emisii. Tento štandard berie do úvahy všetkých 6 typov skleníkových plynov definovaných v Kjótskom protokole [3].
Uhlíková stopa má svoje uplatnenie od bežných ľudí až po veľké spoločnosti a je jeden z dôležitých nástrojov sledovania vplyvu všetkých ľudských aktivít na životné prostredie.
Zdroje:
[1] Wiedman, T. Minx, J.: A Definition of Carbon Footprint; ISAUK Research Report 07-01
[2] BSI, 2009. Dostupné z: http://www.bsigroup.com/en/Standards-and-Publications/Industry-Sectors/Energy/PAS-2050/
[3] Oxid uhličitý, metán, oxid dusný, fluorid sírový, fluórované uhľovodíky a perfluorované uhľovodíky
Ďalšie zdroje:
Carbon Trust
