RSS ekologika.sk

Ponúkame Vám možnosť dostávať najnovšie informácie cez RSS kanál.


Vložte Váš e-mail:

Archív (Všetky ročníky)

Virtuálna voda

Virtuálna voda

Viete koľko "virtuálnej vody" spotrebujete počas denného menu?

Vypočítajte si ju!

Ekokancelária

Ekokancelária

Hľadáte tipy na zníženie ekologickej stopy na pracovisku?

Kliknite sem!

Ekogaléria

Ekogaléria

Radi fotíte alebo poznáte zaujímavý príbeh osobnosti, ktorá podniká ekologicky?

Podeľte sa o ne!

Ecodesign Company

Ecodesign Company

Ecodesign Company Partner portálu Ekologika - poskytuje služby v oblasti vývoja a marketingu ekoproduktov

Ecodesign Company
Úvod arrow Ekosprávy arrow Správy arrow Dopady klimatických zmien budú rýchlejšie a prídu skôr

Dopady klimatických zmien budú rýchlejšie a prídu skôr

Nová vedecká správa nalieha na vlády, aby v Kodani spečatili dohodu

Washington/Nairobi, 24. September 2009. Tempo a rozsah klimatických zmien môže prekonať aj tie najznepokojujúcejšie predpovede poslednej správy Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny (IPCC). Analýzy najnovších recenzovaných vedeckých príspevkov naznačujú, že mnohé pesimistické predikcie z predpovede IPCC sa stávajú čím ďalej tým pravdepodobnejšie. Novozískané vedomosti poukazujú na fakt, že udalosti, o ktorých sa predpokladalo, že nastanú za dlhší časový úsek, sa už dejú alebo sa objavia oveľa skôr, ako sa predpokladalo. Výskumníci sú čoraz viac znepokojení acidifikáciou oceánu, ktorá súvisí s absorpciou oxidu uhličitého morskou vodou a dopadom na mäkkýše a korálové útesy. Voda, ktorá dokáže korodovať púzdrotvornú látku mäkkýšov, nazývanú aragonit, sa šíri pozdĺž kalifornského pobrežia s niekoľko desaťročným predstihom, ako existujúce modely predpovedali. Zdá sa, že k úbytku ľadovcov, ľadových pokrývok a Polárnych regiónov dochádza rýchlejšie, než sa predpokladalo; Ľadová pokrývka Grónska sa napríklad v poslednej dobe topí o 60 percent rýchlejšie ako je zaznamenané v roku 1998.

Niektorí vedci dnes varujú, že hladina morí môže vzrásť až do dvoch metrov do roku 2100 a päť až desať krát viac ako za posledné storočia. Medzi niektorými vedcami tiež rastú obavy, že zvrat, kedy sa zmeny stanú nezastaviteľnými, môže nastať už v najbližších rokoch alebo desaťročiach, čo prinesie dramatické klimatické zmeny na indickom subkontinentálnom monzúne, saharskom a západoafrickom monzúne a na klimatických systémoch, ktoré ovplyvňujú kritické ekosystémy ako amazonský dažďový prales. Správa tiež zdôrazňuje znepokojenie vedcov, že planéta je vystavená ničivým a nezvratným vplyvom, ktoré sú výsledkom skleníkových plynov nachádzajúcich sa v atmosfére. Strata horských ľadovcov vyskytujúcich sa v tropickom a miernom pásme ovplyvní asi 20 až 25 percent ľudskej populácie z hľadiska pitnej vody, zavlažovania a vodnej energie.

Posuny kolobehu vody v prírode majú za následok miznutie regionálnej klímy spojenej so stratou ekosystémov, živočíšnych a rastlinných druhov a rozšírením suchých území severným a južným smerom od rovníka. Nedávne poznatky naznačujú, že je ešte stále možné sa týmto katastrofickým dopadom klimatických zmien vyhnúť. Je to však možné len pri okamžitej, súdržnej a ráznej akcii, ktorá bude viesť jednak k zníženiu emisií a jednak k pomoci zraniteľným krajinám adaptovať sa. Toto sú jedny z poznatkov správy, ktorú dnes (24.9.2009) uverejnil Environmentálny program Organizácie spojených národov (UNEP), s názvom Súhrn vedomostí o klimatických zmenách 2009 (Climate Change Science Compendium 2009). Správa, zostavená v spolupráci s vedcami z celého sveta, prichádza menej ako 80 dní pred kľúčovou klimatickou konferenciou Spojených národov, ktorá sa uskutoční v dánskej Kodani. Generálny tajomník Organizácie Spojených Národov Ban Ki-moon, ktorý tento týždeň hostil hlavy štátu v New Yorku, v predslove dokumentu píše: „Tento Súhrn vedomostí o klimatických zmenách je budíčkom. Čas na váhanie skončil.“ „Potrebujeme, aby si svet raz a navždy uvedomil, že čas konať práve nastal a túto veľkú úlohu musíme riešiť spoločne. Je to morálna výzva našej generácie.“ Súhrn je prehľadom približne 400 hlavných vedeckých príspevkov objasňujúcich zemské systémy a klimatické zmeny, ktoré boli za posledné tri roky uverejnené buď vo forme recenzovaných textov alebo pochádzajú z výskumných inštitúcií. Pod-tajomník Spojených národov a výkonný riaditeľ UNEP-u, Achim Steiner, sa vyjadril: „Súhrn nikdy nenahradí usilovnú dôslednosť procesu IPCC, ktorý je žiarivým príkladom toho, ako sa môžu Spojené národy uberať cestou zhody uprostred niekedy sa líšiacich názorov viac než 190 národov.“ „Napriek tomu vedecké poznanie o klimatických zmenách a predpovediach možných dopadov predsa len od hraničného roku 2007 správy IPCC rýchlo napredovalo.“ „Mnohé vlády požadujú, aby sa s novými zisteniami držal krok. Som si istý, že táto správa naplní túto požiadavku a inšpiruje ministrov v ich rozhodovaní, keď sa už o niekoľko týždňov spoločne stretnú v dánskom hlavnom meste,“ povedal Steiner. Výskumné závery a pozorovania Súhrnu sú rozdelené do piatich kategórií: Zemské systémy, Ľad, Oceán, Ekosystémy a Manažment. Kľúčové vývojové trendy, zdokumentované od vydania Štvrtej hodnotiacej správy IPCC, obsahujú:

Zemské systémy

Nový klimatický modelovací systém, predpovedajúci teploty na nastávajúce desaťročia tak, že kombinuje prírodné kolísania s dopadmi ľudsky vyvolaných klimatických zmien, ukazuje, že najmenej polovica z desiatich rokov, ktoré prídu po roku 2009, prekročí súčasné ročné teplotné rekordy. Udeje sa to aj napriek skutočnosti, že prírodné kolísania budú čiastočne vyrovnávať otepľovací „signál“ z emisií skleníkových plynov. Rast emisií oxidu uhličitého v energetike a priemysle prekročil aj ten najodvážnejší scenár o fosílnych palivách realizovaný IPCC na konci 90. rokov. V rokoch 1900-1990 rástli globálne emisie tempom 1,1 percenta ročne, a v rokoch 2000-2007 toto číslo vzrástlo na 3,5 percenta ročne. Rozvojové a najmenej rozvinuté ekonomiky, ktoré tvoria 80 percent populácie, zodpovedali za 73 percent globálneho nárastu emisií v roku 2004. K celkovému množstvu emisií však prispievali len 41 percentami a len 23 percentami súhrnných emisií od roku 1750. Rast globálnej ekonomiky na začiatku tisícročia a zvyšovanie jeho uhlíkovej intenzity (emisie na jednotku rastu) v kombinácii s úbytkom kapacity ekosystémov na pevnine a v oceánoch, ktoré fungujú ako karbónové „ložiská“, viedli k rapídnemu rastu koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére. To viedlo - oveľa skôr, ako sa očakávalo - k následkom ako rýchlejší rast hladiny oceánu, okysľovanie oceánov, topenie ľadovcov Severného ľadového oceánu, otepľovanie polárnych zemských más, zosilňovanie oceánskeho prúdenia a posuny cirkulačných vzorcov oceánov a atmosféry. Pozorovaný rast koncentrácie skleníkových plynov vedie niektorých vedcov k záveru, že môže nastať oteplenie medzi 1,4 a 4,3 stupňami Celzia oproti predindustriálnym povrchovým teplotám. To prekračuje rámec 1 až 3 stupňov, ktorý je považovaný za hraničný pre viaceré „nezvratné procesy“ vrátane konca letného Arktického morského ľadu a možného topenia himalájskych ľadovcov a grónskej ľadovej pokrývky.

Ľad

Topenie horských ľadovcov sa pravdepodobne zrýchľuje, čo ohrozuje domovy viac ako pätiny populácie, ktorá je závislá na ľadovcoch a sezónnom snehu kvôli prísunu vody. Pre tridsať referenčných ľadovcov v deviatich horských pásmach, zvolených Svetovou službou monitorujúcou ľadovce, platilo, že priemerná rýchlosť úbytku sa od roku 2000 oproti rýchlosti z predchádzajúcich dvoch desaťročí takmer zdvojnásobila. Súčasné trendy poukazujú, že väčšina ľadovcov zmizne z Pyrenejí do roku 2050 a z hôr tropickej Afriky do roku 2030. Letný morský ľad v Arktickom oceáne sa v roku 2007 zmenšil na doposiaľ najmenšiu plochu - o 24 percent menej ako pri predchádzajúcom zázname z roku 2005, a o 34 percent menej ako bola priemerná minimálna plocha z obdobia 1970-2000. V roku 2008 bola ľadová plocha o 9 percent väčšia ako v roku 2007, ale stále druhá najmenšia z doterajších meraní. Až do leta roku 2007 predpovedala väčšina modelov bezľadový september arktického oceánu na koniec tohto storočia. Prehodnotenie založené na posledných zisteniach viedlo k dohadom, že sa tak môže udiať už v roku 2030. Topenie grónskej ľadovej pokrývky sa pravdepodobne tiež zrýchľuje. V lete roku 2007 bol stupeň topenia o 60 percent vyšší než v poslednom zázname z roku 1998. Odhaduje sa, že úbytok ľadu v západnej Antarktíde dosiahol 60 percent v dekáde do roku 2006, a okolo 140 percent v tom istom období na antarktickom polostrove. Súčasné zistenia ukazujú, že otepľovanie sa rýchlo šíri na juh antarktického polostrova a pokrýva väčšinu západnej Antarktídy, čo je oveľa väčšie územie, než sa avizovalo v minulosti. Diera v ozónovej vrstve mala na Antarktídu ochladzovací efekt a sčasti maskovala očakávané oteplenie na kontinente. Obnovenie stratosférického ozónu, ktoré nastáva vďaka obmedzeniu používania ozón obsahujúcich substancií, bude pravdepodobne viesť k nárastu teploty na Antarktíde v nasledujúcich dekádach.

Oceány

Súčasné odhady, ktoré kombinujú dopady topiaceho sa ľadu a tepelného rozpínania sa oceánov, naznačujú do roku 2100 priemerný možný nárast morskej hladiny o 0,8 až 2,0 metrov viac oproti úrovni v roku 1900. To sa nedá porovnať s predpokladaným rastom v rozpätí medzi 18 a 59 centimetrami v poslednej správe IPCC, ktorá kvôli nedostatku konsenzu nezahrnula odhad rozsiahlych zmien miery topenia ľadu. Oceány sa stávajú kyslejšími rýchlejšie, ako sa očakávalo, čo ohrozuje schopnosť mäkkýšov a koráľov budovať ich vonkajšie kostry. Voda, ktorá má schopnosť korodovať púzdrotvornú uhličitanovú substanciu nazývanú aragonit, už v priebehu leta pozdĺž kalifornského pobrežia silnie – o desaťročia skôr ako predpovedali modely.

Ekosystémy

Rozsiahle prieskumy prichádzajúce po správe IPCC z roku 2007, ukazujú zmeny sezónneho správania a rozloženia všetkých dobre známych morských, sladkovodných a suchozemských skupín rastlín a živočíchov. Boli zaznamenané prudké posuny miest výskytu viacerých polárnych a vysokohorských druhov. Súčasná štúdia, zaoberajúca sa dopadmi klimatických zmien na štruktúru morskej biodiverzity, zhodnotila, že nastanú dramatické zmeny. Predpokladá sa, že ekosystémy subpolárnych vôd, tropických a polouzavretých morí postihnú do roku 2050 početné vyhynutia druhov, zatiaľ čo Arktický a Severný oceán bude čeliť viacerým inváziám druhov. V morských ekosystémoch ako celku môže nastať obrat druhov až do 60 percent. Podľa scenára IPCC, ktorý najlepšie zodpovedá súčasným trendom - to je najvyššia miera emisií oxidu uhličitého – môžu do roku 2100 až na 12-39 percent zemského povrchu nastať predtým neznáme klimatické podmienky. Na podobnom podiely, medzi 10-48 percentami, sa očakáva, že súčasné podnebie zanikne. Viaceré z týchto „miznúcich podnebí“ sa zhoduje s tzv. „horúcimi miestami“ biodiverzity a s tým spojeným problémom fragmentárnych lokalít a fyzických zátarás migrácií, z čoho vyplýva obava, že viacero druhov bude zápasiť so schopnosťou adaptovať sa do nového prostredia. Celoročné suché podmienky už boli pozorované v juhovýchodnej Austrálii a juhozápadnej Severnej Amerike. Predpovede odhadujú, že trvalý nedostatok vody narastie počas nasledujúcich rokov v mnohých regiónoch vrátane južnej a severnej Afriky, Stredomoria, väčšiny Stredného východu, širokého pásma v centrálnej Austrálii a na indickom subkontinente.

Manažment

Skutočnosť rýchlej zmeny klímy môže spraviť konvenčné prístupy k ochrane a obnove lokalít neefektívnymi. Drastické opatrenia, ako hromadná translokácia alebo asistovaná kolonizácia druhov by mali byť prehodnotené. Ekologické poľnohospodárstvo, v ktorom krajina zastáva úlohu viacerých ekosystémových služieb, vrátane produkcie jedla, možno bude musieť nahradiť súčasné rozdelenie využívania pôdy na ochranu a produkciu. To pomôže vytvoriť pružné poľnohospodárke ekosystémy, ktoré sa lepšie prispôsobia na nastávajúce zmeny klimatických podmienok. Čoraz viac expertov sa zhoduje na tom, že aktívna ochrana tropických lesov je nákladovo výhodný prostriedok znižovania globálnych emisií. Medzinárodný mechanizmus, znižujúci emisie z odlesňovania a lesnej degradácie (REDD), sa pravdepodobne stane ústrednou súčasťou novej dohody v Kodani. Musia sa však vyriešiť viaceré témy, ako napríklad preverenie redukcií a zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s lokálnymi a domorodými komunitami. Mnohé inovatívne technológie prichádzajú s nápadom nevpustiť uhlík do atmosféry; jedným z príkladov je používanie „biochar-u“ – biologicky derivovaného uhlia. Je zamiešané do pôdy, zvyšuje úrodnosť a potenciálne zadržiava uhlík stáročia. Je to súčasné použitie technológie známej ako Terra Preta alebo Čierna Zem, ktorú používali amazonské národy pred príchodom Európanov do Južnej Ameriky.

Celá správa: http://www.unep.org/compendium2009/
Zdroj: www.unep.org
Preklad: ekologika.sk

 
Podniky

Hľadáte firmy s certifikátom ISO 14001?
Kliknite sem!

Produkty

Hľadáte certifikované ekoprodukty?
Kliknite sem!

Odkazy Etarget


Warning: simplexml_load_file(http://sk.search.etargetnet.com/generic/generic.php?ref=28241&xml=1&logo=0&q=SITEURL&keywords=eko%2C%20ekologia) [function.simplexml-load-file]: failed to open stream: HTTP request failed! HTTP/1.1 500 Internal Server Error in /home/do1266000/www_root/modules/mod_etarget.php on line 23

Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: I/O warning : failed to load external entity "http://sk.search.etargetnet.com/generic/generic.php?ref=28241&xml=1&logo=0&q=SITEURL&keywords=eko%2C%20ekologia" in /home/do1266000/www_root/modules/mod_etarget.php on line 23
Ekologika.sk hlavný partner:
Ekofond.sk
Komunikační partneri:

IBM.sk

Guliwer web design studio
biologika