42 svetových veľkomiest, ktoré spoločne vyprodukujú až 1,2 miliardy ton emisií CO2 ročne - vrátane New Yorku, Tokia, Berlína, Johannesburgu, Londýna, Sao Paula, či Sydney – sa podelilo o svoje dlhodobé ciele a stratégie v boji s klimatickými zmenami.

Až 93% z týchto hlavných miest tvrdí, že environmentálne ciele sú plne brané do úvahy pri rozhodovaní ich primátorov či poslancov. Toto je jedno z mnohých zistení obsiahnutých v prvej globálnej správe o mestách v rámci "Carbon Disclosure Project" (CDP), ktorú zverejnila spoločnosť KPMG. Popisuje ako radnice najväčších miest na svete združených v zoskupení C40 (v súčasnosti má už 58 základných a pridružených členských miest), v ktorých žije 8% svetovej populácie, sa pripravujú na zmenu klímy. Správa bola vydaná 1. Júna pri príležitosti Summitu skupiny C40, ktorý sa koná v Sao Paole v Brazílii.

"Mestá sú v prvých líniách v riešení globálnych environmentálnych problémov," hovorí primátor mesta New York a predseda skupiny C40, Michael Bloomberg. "Táto unikátna štúdia poskytuje strategické údaje, ktoré umožnia mestám uskutočňovať dôležité rozhodnutia a takisto sledovať pokrok v riešení dopadov klimatických zmien na ich prostredie, ekonomiku a  občanov."

Plány a akcie v boji s klimatickými zmenami

62% miest má vypracované konkrétne akčné plány na boj s klimatickými zmenami a 57% miest si stanovilo ciele na znižovanie emisií skleníkových plynov. To dokazuje, že primátori vítajú environmentálne iniciatívy, ktoré posilňujú zelený priemysel a vytváranie nových pracovných miest, zlepšenie kvality života občanov a zníženie fyzického nebezpečenstva klimatických zmien.

Doprava, budovy, šetrenie energie, obnoviteľné zdroje energií, zelené priestranstvá sú najčastejšie spomínané oblasti týchto environmentálnych akčných plánov.

Nezanedbateľné percento miest (26%) vidí výhody v  motivácii pracovníkov alebo celých oddelení pri riešení environmentálnych problémov prostredníctvom odmien, uznania alebo ocenenia. Rio de Janeiro má napríklad finančný program odmeňovania mestských zamestnancov za dosiahnutie cieľov v znižovaní emisií CO2.

Riziká klimatických zmien

Takmer všetky mestá (93%) pripúšťa významnú hrozbu klimatických zmien a 79% miest verí, že fyzikálne vplyvy zmeny klímy by mohli priamo alebo nepriamo ohroziť schopnosť miestnych podnikov v ich činnosti.

Mestá a obce pociťujú okamžitý dopad klimatických zmien, pretože až 43% miest tvrdí, že už v súčasnosti pociťujú dôsledky zmeny klímy v ich regiónoch. Aktuálne dôsledky zahŕňajú najmä zmeny teploty, ktoré vedú k vyššiemu počtu horúcich dní, intenzívnejšie zrážky, väčší výskyt ničivých búrok a povodní a stúpajúcu hladinu morí.

Tieto zmeny teploty majú následne závažné dôsledky pre stavby, infraštruktúru, zásobovanie vodou, zásobovanie energiou a ľudské zdravie.

• Keď bola indonézska Jakarta zasiahnutá povodňami v roku 2007, mesto zaznamenalo celkovú finančnú stratu 879 miliónov dolárov a viac ako 200.000 utečencov.
  
• V brazílskom Rio de Janeiro, intenzívne zrážky v roku 2010 poškodili infraštruktúru, ovplyvnili odpadové hospodárstvo, dopravu a komunikácie, a zároveň spôsobili rozšírenie chorôb v zaplavených oblastiach.
  
• Americké New Orleans sa stále vysporiadúva s následkami hurikánu Katrina. New Orleans môže takisto stratiť významnú časť svojho mesta v prípade zvýšenia hladiny mora, ak bude klimatické otepľovanie pokračovať v súčasnom tempe. 

Ďalšie kľúčové závery zo správy o mestách

• Kumulované emisie CO2 členov skupiny C40 sa pohybujú okolo 1,2 miliardy ton CO2 ročne. Pre provnanie rovnaké množstvo emisií vyprodukuje celé Japonsko.
  
• Mestské radnice sa snažia držať krok s veľkými korporáciami v meraní emisií skleníkových plynov a zverejňovania týchto údajov.
  
• Väčšie a kvalitnejšie finančné plánovanie je nevyhnutné pre zabezpečenie budúcnosti miest. Iba šesť miest uviedlo, že vyrátalo potrebné finančné investície na splnenie svojich cieľov zníženia emisií CO2. Financovanie je najpodstatnejšie na zabezpečenie vysoko stanovovaných cieľov a dosiahnutie zníženia emisií CO2.
  
• 69% miest začleňuje klimatické zmeny a ich účinkov do územného plánovania a rozvoja.
  
• Mestá sú si menej vedomé príležitostí, ktoré by mohli vyplývať z klimatických zmien, ako rizík – len čosi viac než polovica miest spomína, že očakáva aj niektoré pozitívne dopady zmeny klímy.
  
• Mestám by prospelo zjednotenie metodiky pre výpočet emisií mesta, keďže súčasné metodiky sa rôznia a následné porovnávanie ich výsledkov je náročné.

Odpoveď svetovej banky

Na prebiehajúcom summite sa Svetová banka zaviazala zjednodušiť mestám C40 financovanie na environmentálne a klimatické projekty - celkovo vyčlení až 6,4 miliardy dolárov tieto projekty. Prezident svetovej banky dúfa, že táto iniciatíva pomôže následne rozbehnúť súkromné financovanie do výšky až 50 miliárd.

Michael Bloomberg, primátor mesta New York, privítal túto dohodu a dodal, že zatiaľ čo medzinárodné environmentálne akcie a plány stoja na mŕtvom bode, podstatný pokrok bol dosiahnutý na úrovni miest. "Dôvod je jasný: Ako primátori - veľkí pragmatici na svetovom javisku – nemôžeme si dovoliť len hovoriť o zmene, ale musíme aj veci meniť," povedal delegátom summitu.

Zdroj: The Carbon Disclosure Project