Ako využívame obnoviteľné zdroje energie - v roku 2003 tvorili 3,2% energetickej spotreby Slovenska - v roku 2007 tvorili 4,3% energetickej spotreby - v roku 2007 sa z nich v SR vyrobilo 34-tisíc terajoulov - potenciál je vyrobiť až 202 900 terajoulov Do projektu sa zapoja štyri univerzitné fakulty: fakulta chemickej a potravinárskej technológie, elektrotechniky a informatiky, strojnícka a stavebná fakulta. Podľa projektového manažéra Ľudovíta Jelemenského 97 percent zo získaného finančného balíka pôjde na dovybavenie výskumno-vzdelávacích kolektívov špičkovými vedeckými prístrojmi. Ako zdôraznil Jelemenský, prvoradé bude zakúpiť prístrojovú techniku do laboratórií - bez nich by centrum excelentnosti napriek dobrej vybavenosti odborníkmi nemohlo robiť svoje zámery. Zriadením centra sa odstráni aj neskoordinovanosť výskumu na STU, čím jej zároveň vzrastie i konkurencieschopnosť v medzinárodnom meradle.
Regionálny význam
Obnoviteľné zdroje energie majú najmä regionálny význam. "V najbližších desaťročiach nemôžu celkom nahradiť fosílne a jadrové palivá, ale môžu značne predĺžiť trvanie ich zásob a umožniť ich využitie s vyššou účinnosťou,“ vysvetľuje Jelemenský. V roku 2007 vyprodukovali tieto zdroje u nás približne 34-tisíc terajoulov - ich podiel na domácej spotrebe energie bol 4,3 percenta, kým v roku 2003 len 3,2 percenta. "Ak však započítame iba malé vodné elektrárne s výkonom do 10 megawattov, tento podiel je iba okolo jedného percenta.“ Slovensko je pritom schopné podľa expertov vyprodukovať takmer 203-tisíc terajoulov ročnem predovšetkým využitím biomasy.
Medzinárodný problém
Ďalšie smerovanie energetického sektora a s tým súvisiace znižovanie emisií CO2 a otepľovanie sú horúcou témou i v medzinárodnej politike. Hovorili o nej aj lídri najvyspelejších štátov na nedávnom stretnutí G8 v Taliansku. Napríklad Medzinárodná energetická agentúra vytvorila tri scenáre možného vývoja do roku 2050 - základný, akčný a zelený. Podľa Miroslava Baloga zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, zároveň zástupcu Slovenska v jednej z pracovných skupín Medzinárodnej energetickej agentúry, základný scenár je v podstate pokračovanie ľudstva po nastúpenej ceste s predpokladaným významným zvýšením teploty. Odhadované investície tohto scenára medzi rokmi 2005 až 2050 dosahujú 254 biliónov dolárov. Akčný scenár predpokladá využitie existujúcich technológií alebo ich komercionalizáciu vo vysokom štádiu vývoja, kde by investície presiahli rámec základného scenára o 17 biliónov dolárov. Táto cesta však podľa vedcov dostatočne nezredukuje skleníkové plyny. Zelený scenár v porovnaní s akčným predpokladá aj komercionalizáciu technológií, aj dostatočnú finančnú podporu vo výške takmer 50 biliónov dolárov a zároveň žiadané zníženie emisií. Výstavba nových obnoviteľných zdrojov energie, ale aj využitie nukleárnej energie a CCS technológií, majú k redukcii výrazne prispieť. Cesta povedie cez výstavbu nízko energetických a pasívnych domov, tepelné čerpadlá, solárne vykurovanie, efektívne spotrebiče. V doprave by sa mali uplatňovať hybridné autá, biopalivá, elektromobily či vodíkové technológie.
Zdroj: Hospodárske noviny, 20.7.2009