Emisie oxidu uhličitého sa neúprosne pohybujú smerom nahor a životné prostredie sa zhoršuje vplyvom nadmernej výroby a spotreby. Hoci prognózy o európskom ako aj globálnom ekonomickom raste nie sú vôbec pozitívne, aj naďalej platí, že výroba a spotreba fosílnej energie bude rásť.

Koncepcia CSR sa dnes zdá byť smiešne irelevantná - je to naozaj najlepší spôsob, ako riadiť svet? Možno nie najlepší, ale účinný, ak pripustíme, že firmy sú jedny z najdôležitejších aktérov vo svetových krízach. Ak sa však v duchu spoločenskej zodpovednosti obmedzí prevzatie zodpovednosti len na prípady, kedy je to pre firmy výhodné, nezostáva nám priveľa nádeje.

Pred niekoľkými rokmi bol (neúspešný) pokus o vyriešenie konfliktu medzi dobrovoľnou spoločenskou zodpovednosťou a povinne danou zákonnými normami a nariadeniami. Niektorým aktérom CSR, osobitne podnikateľskej verejnosti, bolo stanovenie jednotného rámca práv a povinností v oblasti „rozšírenej zodpovednosti“ neprijateľné, ba až kontraproduktívne – bránilo by to konkurencii medzi podnikmi, ktoré by chceli ísť nad rámec zákona, a tak sa odlíšiť od konkurencie. Možno práve rok 2012 ukáže, že otázky nielen ekonomickej, ale aj sociálnej a environmentálnej zodpovednosti podnikov sú opäť aktuálne pri pohľade na hlavné svetové udalosti.

Azda najväčšia udalosť roku 2012 z pohľadu koncepcie CSR je Rio +20, na ktorom budú určite prezentované mnohé dobré úmysly. Je celkom pravdepodobné, že pod vplyvom občianskej spoločnosti sa táto koncepcia dostane až do prijatia Dohovoru o spoločenskej zodpovednosti, medzinárodného regulačného rámca pre podniky. Aká bude aplikovateľnosť takéhoto dohovoru ostáva otázne. Ďalšie očakávané podujatie bude COP18 (The 18th Conference of Parties) v rámci Konferencie OSN o klimatických zmenách, na ktorom sa vzhľadom k slabým výsledkom COP17 očakáva rastúci regulačný tlak na energetické spoločnosti, ako aj rastúce ceny energie.

Vráťme sa späť do roku 2010. ISO 26000, medzinárodný štandard pre oblasť spoločenskej zodpovednosti podnikov, vstúpil do platnosti v roku 2011. Hoci táto norma nie je súčasťou žiadneho právneho rámca, predstavuje silný celosvetový konsenzus dosiahnutý počas niekoľkých rokov a rok 2012 by mal priniesť jeho širšiu aplikáciu priamo v organizáciách a podnikoch, podobne ako tomu bolo v prípade noriem radu ISO 14 000 v oblasti environmentálneho manažérstva. Zdá sa, že ISO 26 000 už ovplyvnilo aj pohľad Európskej komisie na koncepciu CSR a to v jej samotnej definícii. CSR už nie je vnímaná ako dobrovoľný nástroj. Miera dodržiavania zákonov je považovaná za kľúčovú časť spoločenskej zodpovednosti firiem. Pravda je, že dosiahnutie zmien pomocou donucovania je ďaleko ťažšie ako stavať na motivácii, ktorá je pre každú firmu odlišná a závisí od vlastných strategických zámerov vedenia organizácie. Ak však firmy nebudú schopné dobrovoľne sa transformovať smerom k znižovaniu poškodzovania životného prostredia a k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, miestnej komunity a spoločnosti ako celku, potom nariadenie v tej či onej podobe bude môcť byť uplatnené.

Čo musíme mať na pamäti v roku 2012 je, že konečným globálnym regulátorom sú ekosystémy Zeme, na ktorých sme bytostne závislí. Tie sa prejavia v plnej miere, hneď ako ľudstvo presiahne hranice únosnosti ich poškodeni.

Foto: Pavol Prok