Výber „nadčasovej“ budovy

Existuje mnoho spôsobov ako vytvoriť k životnému prostrediu šetrnejšiu budovu a to v každej etape jej budovania. Projektanti ekologických budov riešia otázky spojené s výstavbou budov ako sú napríklad:

• využívanie prírodných a k životnému prostrediu šetrnejších materiálov,
• ako zabrániť stratám(únikom) energie v budovách a minimalizovať energetické nároky budov,
• ako efektívne čerpať energiu z prírodných a obnoviteľných zdrojov,
• ako znižovať alebo úplne zabraňovať znečisťovaniu životného prostredia pri samotnom procese výstavby,
• ako ekologicky a pritom efektívne prevádzkovať budovy,
• ako čo najlepšie začleniť architektúru do okolitého prostredia bez narušenia jeho biotopu, ai..

Staviame budovu - Rady nad čím sa zamyslieť

Vzťah k okoliu

Susedstvo a širšie okolie budovy ponúka množstvo príležitostí, ako sú sídelná infraštruktúra, sieť pitnej vody, kanalizácia a čistenie odpadových vôd, energetické siete, telekomunikačné siete, mestská hromadná doprava, cestná vybavenosť, atď. Miestne zdroje ako stavebné produkty, voda, energie, centrá služieb predstavujú ďalšie výhody. Je potrebné tieto výhody čo najviac využiť pre zlepšenie environmentálnej kvality stavby i mestskej či vidieckej lokality, kde sa stavba nachádza. Výber správneho miesta Či budujete nové kancelárske priestory alebo sa sťahujete do inej budovy, výber vhodnej lokality je veľmi dôležitý. Z hľadiska environmentálneho, ako aj z hľadiska ľudského by sa mali zvážiť nasledujúce faktory:

• dostupnosť k verejnej doprave (vlak, autobus alebo cyklistické trasy),
• existencia vegetácie na zabezpečenie kontroly teploty a zlepšenia kvality ovzdušia (ako aj zabezpečenie príjemnejšieho prostredia pre zamestnancov počas prestávok),
  
• výška hluku a kvalita ovzdušia od susedov, blízkosť cesty a pod.

Vhodný stavebný pozemok

• Projekty umiestňujte na parcelách mimo mokradí, nad hladinou storočnej vody [100 ročná povodeň je taká povodeň, ktorej kulminačný prietok je v dlhodobom priemere dosiahnutý alebo prekročený jeden krát za 100 rokov," Zdroj: Český hydrometeorologický ústav], mimo kvalitnej poľnohospodárskej pôdy a mimo stanoviska ohrozených živočíšnych či rastlinných druhov.
• Projekty umiestňujte do miest, kde už existuje obslužná infraštruktúra.
• Projekty komerčných budov umiestňujte prednostne do bývalých priemyselných oblastí, ktorých prípadná kontaminácia bola sanovaná; na nej je obvykle privedená potrebná infraštruktúra.
• Zamestnancom umožnite prichádzať mestskou hromadnou dopravou a na bicykloch a vytvorte pre to primeranú infraštruktúru.

Vhodný projekt budovy

• Budujete minimum parkovacích miest, odradzuje to od nadmerného automobilizmu. Vysvetlite vytvorte priestor pre diskusiu so zamestnancami o dôvodoch, ktoré vedú Vašu firmu k takémuto kroku.
• Pri zástavbe parciel chráňte voľné zelené priestranstvá a na už zasadených pozemkoch ich obnovujte.
• Pomocou drenážnych systémov zrážkovej vody znižujte rýchlosť a mieru ich odtoku. V najvyššej možnej miere sa snažte o využitie zrážkových vôd.
• V priemyslových prevádzkach čistite odtekajúcu vodu najlepšími dostupnými technológiami pred odtokom z pozemku.
• Pomocou terénnych úprav a priepustných parkovacích plôch znižujte rozsah dláždených plôch, ktoré v lete zohrievajú okolie budov, a zároveň zvyšujú odtoky dažďových vôd.
• Predovšetkým v prípade komerčných objektov regulujte únik svetla z vnútorného i vonkajšieho osvetlenia do atmosféry a chráňte tak nočnú oblohu pred “svetelným znečistením” [alebo rušivé svetlo je všeobecne svetlo s nežiaducimi účinkami - predovšetkým presvetlenie oblohy, svietenie do bytov -].
• Budovu je potrebné navrhovať tak, aby jej zariadenia čo najmenej obťažovali okolie, pri komerčných budovách sa môže jednať predovšetkým o vzduchotechniku a ďalšie technológie.
• Pri návrhu komerčnej budovy je potrebné dobre zvážiť, či je stavba určená k jednému špecifickému spôsobu využívania alebo by mala byť využiteľná viacerými spôsobmi (typickými príkladmi sú veľké komerčné centrá).
• Projekt budovy by mal byť nielen zaujímavý z hľadiska architektonického, ale mal by tiež brať ohľad na budúce prevádzkovanie budovy, na jej údržbu (upratovanie, obnovy náterov, obnovy fasád) - súčasťou projektu musí byť i dlhodobý plán údržby budovy.
• Projekt komerčnej budovy musí počítať s vhodným odpadovým hospodárstvom, musí vytvoriť priestory pre ukladanie, triedenie a spracovanie odpadov. Pokiaľ má budova záhradu, patrí do odpadového hospodárstva tiež spracovanie kompostu.

Zariadenia staveniska

V priebehu výstavby budovy, jej rekonštrukcie a pri jej prípadnej demolácii môže mať stavenisko závažné vplyvy na okolité životné prostredie. Je preto potrebné:

• minimalizovať množstvo odpadov vznikajúcich počas stavby, tieto odpady je potrebné triediť a recyklovať;
• minimalizovať hlukové emisie na stavenisku a v jeho susedstve (frekvencie a intenzita hluku), hlučné technológie využívať len počas dňa; •minimalizovať znečistenie pozemku a emisie do ovzdušia;
• obmedzovať produkciu znečisťujúcich odpadových vôd;
• nakladať s odpadmi podľa platných noriem.

Kontrola ďalších škodlivých dopadov

• zníženie produkcie prachu a blata;
• vhodná úprava vymedzenia staveniska;
• obmedzenie znečisťovania okolia a rušenie cestnej dopravy.

Hospodárenie s vodou

• V budovách používajte úsporné vodovodné armatúry, úsporné splachovanie toaliet, čím zabezpečíte zníženie celkovej spotreby vody.
• Zabezpečte recykláciu vody z rôznych technologických procesov, klimatizačných jednotiek atď.
• Využívajte lokálnu podzemnú vodu, vybudujte si vlastnú studňu, ktorá Vám zabezpečí všetku alebo aspoň časť množstva spotrebovanej úžitkovej vody.

Zalievanie zelene

• Regulujte, resp. znižujte spotrebu vody na zalievanie. K parkovým úpravám volíme pôvodné rastliny, ktoré si vyžadujú malú alebo žiadnu dodatočnú zálievku.
• Ďalšou, veľmi vhodnou možnosťou je využívanie dažďovej vody zhromaždenej zo striech a pevných plôch - dbajte, aby takto zhromaždená voda nebola kontaminovaná. Čistenie odpadových vôd
• Obzvlášť pre osamele stojace budovy sa snažte využiť alternatívne spôsoby čistenia odpadových vôd, predovšetkým koreňovými čističkami odpadových vôd. U nás ju ponúka firma EkoProdukt.
• Vhodné je tiež uvažovať o čistení predovšetkým tzv. "šedej vody" - teda vody z WC, kuchyne a jedálne a jej ďalším využitím.

Hospodárenie s energiami, resp. úspory energií v budovách je na Slovensku najprepracovanejšou časťou zelenej architektúry.

Hospodárenie s enegiami

• Biomasa
• Kogenerácia
• Tepelné čerpadla
• Slnko
• Vietor

Rozdelenie budov podľa energetickej spotreby

Tabuľka: Definícia, rozdelenie podľa energetickej náročnosti

Niektoré opatrenia ovplyvňujúce energetickú bilanciu budovy:

• kompaktný tvar budovy,
• konštrukčný stavebný materiál môže byť rôzny – pozri zelená budova - použité materiály.
• Snáď najdôležitejším prvkom energeticky šetrných stavieb sú silné a dokonale prevedené izolácie – v drsnejších podmienkach až pol metra polystyrénu, minerálnej vlny alebo slamy.
• Izolácia (vrátane pod podlahou budovy). Základy môžu stáť na pevnej izolácii na báze „napeneného skla“. Budova musí byť dokonale, do posledného miesta obalená, zaizolovaná.
• Dôležité je prevedenie stavby - projektant ju musí do detailov dobre vymyslieť, remeselník rovnako dobre postaviť, napojiť, či nainštalovať zariadenia – nesmú sa objavovať otvory v izolačnom „obale“, žiadne tepelné mosty (železobetónové preklady, vence, potrubia prechádzajúce cez steny).
• Ďalším kľúčovým prvkom sú okná. Musia mať dobre izolačné zasklenie.
• Nečakané tepelné zisky prináša v našich zemepisných šírkach i dôsledná orientácia veľkých okien k juhu. Kvalitné okno s U < 0,9 však má i na sever ľahko plusovú bilanciu. Straty sú tak malé, že ich pokryje difúzne zariadenie.
• Nízkoenergetické budovy sa nezaobídu bez riadeného vetrania.
• Úsporné budovy spravidla tiež využívajú slnečné zariadenia pasívnym spôsobom. Doplňujú sa napríklad nevykurovanými zimnými záhradami, ktoré za jasného počasia fungujú ako skleník a môžu pomocou zvláštnych kanálov dodávať teplo vnútorným priestorom.
• V dokonale izolovaných budovách ako „vykurovacie teleso“ fungujú vďaka živočíšnemu metabolickému teplu sami zamestnanci, zatiaľ čo v neizolovanej budove je tento tepelný výkon zanedbateľný. Rovnaký účinok majú akékoľvek elektrické spotrebiče. Napriek tomu je najdôležitejšou súčasťou nízkoenergetických budov i výber spotrebičov: kompaktné úsporné žiarovky, chladničky, mrazničky, umývačky riadu, počítače s tzv. „power-managementem“ (riadením spotreby energie pri jednotlivých prácach s počítačom) a iné spotrebiče či zariadenia energetickej triedy A a viac.
• Najdôležitejším prvkom v nízkoenergetických budovách je vždy správanie sa zamestnanci - pozri Ekobudova – Užívatelia.

Netradičné technológie hospodárenia s energiami

• domy kryté zeminou
• pasívna solárna architektúra – budovy, ktoré maximálne využivajú solárnu energiu
• aktívne solárne systémy [Aktívne solárne systémy sa odlišujú od pasívnych tým, že k využívaniu energie slnečného žiarenia nedochádza priamo, ale prostredníctvom buď fotovoltických článkov premieňajúcich slnečné žiarenie na elektrinu, alebo slnečných kolektorov a absorbérov, ktoré pohlcujú slnečné žiarenie a premieňajú ho na teplo. Viac nájdete, ak kliknete sem.]
• domy s transparentnou tepelnou izoláciou

Ďalšie možnosti energetických úspor v nebytových/komerčných objektov

• pokrytie časti spotreby elektriny a plynu (tepelnej energie) v objektoch z obnoviteľných zdrojov priamo na pozemku, napríklad fotovoltaickými panelmi či solárnym ohrevom vody,
• stavbu budov objednávaje tak, aby funkčnosť a výkon všetkých systémov, ktoré spotrebovávajú energiu boli preverené po ich inštalácii, ale aj pred samotným zabývaním sa v budove,
• obmedzte spotrebu chemických látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a spôsobujúcich globálne otepľovanie, používaných v chladiacich a klimatizačných systémoch v budovách,
• zaistíte možnosť nepretržitého operatívneho merania spotreby energie v objektoch inštaláciou meracích a monitorovacích zariadení,
• aspoň časť elektriny do budov zaistite nákupom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Hospodárenie s odpadmi

Nakladanie s odpadmi v súlade s cieľmi ekologickej architektúry by malo sledovať základné princípy:

• usilovať sa o zabránenie tvorby odpadu (správna údržba zariadení, zamedzovanie plytvaniu zdrojmi organizácie)
• uľahčiť spracovanie odpadov, napomáhať ich špecifickému odstraňovaniu (ktoré nasleduje po odvoze)

Použité materiály

Pre stavby je možné využiť rôzne bežne dostupné materiály a dosiahnuť veľmi dobré parametre z hľadiska životného prostredia - môže sa jednať tak o drevo, rôzne izolačné materiály, izolačné tehly, atď. Výhodou je, že s tradičnými materiálmi vedia pracovať i bežne školení remeselníci. Niektoré tradičné stavebné materiály je však potrebné používať špeciálnym spôsobom:

• napr. izolačná vrstva v potrebnej hrúbke potrebuje špeciálne technológie na prichytenie,
• dôležité je tiež správne izolačné zasklenie. Stavby z netradičných materiálov Za netradičné materiály pre ekologické stavby sa považujú väčšinou suroviny rýdzo prírodné, ktorých výroba je energeticky veľmi nenáročná, materiál sa používa blízko miesta svojho vzniku (znižujú sa teda negatívne dopady z dopravy) a budova tým zaťažuje životné prostredie menej tak počas výužívania stavby, ako i po skončení jej životnosti. Môžu byť použité ako dominantný stavebný materiál, napr. pre

• stavby z nepálených tehál, (nepálené tehly sú obzvlášť vhodné pre niektoré priestory v budove, pretože dokážu dobre absorbovať vlhkosť a bránia tak vzniku plesní),
• stavby zo slamy,
• hlinené stavby
• stavby s použitím ľanu, celulózy a konope; alebo ako materiál použitý na niektorej časti stavby
• izolácia z ovčej vlny,
• izolácia z recyklovanej džinsoviny,
• strešná krytina z rákosia, zo slamy,
• zelené strechy.

Príkladmi môžu byť budovy s nulovou spotrebou energie od architekta P. K. Harboe na DTH v Lyngby v Dánsku, solárne domy v Izraeli či severské domy v Škandinávii.

Komerčné budovy

• podporujte triedenie odpadu v budovách zavedením stálych miest pre zber separovaného odpadu,
• pri demolácii pôvodnej budovy na pozemku sa snažte čo najviac využiť ich vnútorné i vonkajšie materiály, obmedzíte tým spotrebu energie a dopady na životné prostredie spojené s výrobou nových stavebnín. Znovu využite akékoľvek zberné a recyklované materiály, napríklad tehlové obklady a drevené trámové, ktoré sú ešte použiteľné,
• používajte stavebné materiály s podielom čiastočne recyklovaných hmôt, napríklad betónu, stavebných dosiek, popolčeku z uhoľných elektrární, novín apod.,
• použite materiály, ktoré sa získavajú a spracovávajú v čo najbližšom okolí, čím znížite negatívne dopady na životné prostredie z ich prepravy,
• zaistite, aby väčšina výrobkov z dreva pochádzala z dobre a zodpovedne obhospodarovaných lesov certifikovaných pod označením FSC.

Vnútroné prostredie

Vnútorné prostredie budovy je nesmierne dôležité pre celkovú pohodu a zdravie zamestnancov/užívateľov budovy.

Zásady pre jednotlivé zložky vnútorného prostredia budovy

Užívatelia

Správanie sa užívateľov – zamestnancov

Najdôležitejším prvkom v nízkoenergetických budovách je vždy správanie sa užívateľov. Ak bude budova vybavená dokonalou izoláciou a najlepšími oknami, nebude to moc platné, ak zostanú okná otvorené počas mrazivých dní (čo dokonca aj nocí). Rozsvietené kancelárske priestory, osobitne chodby, ktoré sa nevyužívajú celú noc alebo zbytočne trvale zapnutá počítačová tlačiareň. Ak sa začnete zamýšľať ako usporiť energiu počas prevádzky budovy, musíte sa zaoberať nasledovnými oblasťami:

Energetickú náročnosť spotrebičov môžeme zistiť v dnešnej dobe väčšinou podľa tzv. energetických štítkov. Veľký vplyv na celkovú spotrebu energií však má aj režim využívania spotrebičov – riadenie vykurovania v závislosti na vonkajšej teplote a skutočnom využití, osvetlení, vetraní, neúsporného používania stand-by módu niektorých zariadení atd. Na to všetko má vplyv správanie sa užívateľov – zamestnancov, ktorí v budove pracujú - Nízkoenergetické budovy sú citlivé na správanie sa užívateľov – preto sú asi problematické, ak sa jedná o administratívne budovy a kancelárske priestory, bude obzvlášť dôležití vytvoriť dialóg so zamestnancami ohľadom tejto problematiky.

Zdroj:

YUDELSON, Jerry. Green Building A to Z : Understanding the Language of Green Building. Canada : New Society Publishers, 2007. 219 s. ISBN 978-0-86571-572-1.

Kolářová, Hana: Kde se vzal nízkoenergetický dům, In Bedrník 2/2003. Dostupné z <http://www.pavucina-sev.cz/pdf/bedrnik_leden_03.pdf>

Pátková, Z., Ševčíková L.: Ekodomy a stavební materiály, Essentia, dostupné on-line na http://www.essentia.cz/index.php?obsah=6&id=75