Koncept ekologickej stopy bol vytvorený v deväťdesiatych rokoch na Univerzite Britskej Kolumbie profesormi Mathiasom Wackernagelom a Williamom Reesom, ktorí si kládli otázku, či ľudstvo nežije nad hranicu únosnosti Zeme. Vytvorením mernej jednotky sa podarilo odhadnúť prvýkrát štandardizovane rozlohu plochy, ktorú človek alebo nejaká aktivita potrebuje na svoju existenciu, resp. na dosiahnutie nejakého výstupu (napr. produkciu určitého ekonomického statku). Ekologická stopa tak predstavuje prvú mernú jednotku, ktorá dáva silu argumentovania pri využívaní prírodných zdrojov a znečistení prostredia.
Definícia ekologickej stopy
Ekologická stopa je umele vytvorená jednotka, ktorá určuje koľko štvorcových metrov (alebo hektárov) Zeme (vody a pozemku) potrebuje istá činnosť, jedinec, pre svoju existenciu a aktivitu a na absorbovanie odpadu vytvoreného touto aktivitou. Túto rozlohu potom môžme porovnať s biokapacitou – rozloha, ktorá je disponibilná na vytvorenie týchto zdrojov a absorbovanie odpadu. Krajina a vodná plocha je potom znormalizovaná cez svoju biologickú produktivitu. To umožňuje, aby sa rozličné oblasti dali porovnávať cez tzv. globálny hektár, ktorý reprezentuje hektár s priemernou svetovou produktivitou. Podľa údajov z roku 2005, krajiny s najväčšou ekologickou stopou na obyvateľa boli Spojené Arabské Emiráty (9,5ha), USA (9,4 ha) a Kuvajt (8,8 ha). Medzi krajiny s najmenšou ekologickou stopou možno zaradiť Bangladéš, Afganistan, Kongo (všetky pod 1 ha). Slovensku patrila 45. priečka s ekologickou stopou na obyvateľa 3,3 ha. Aj táto relatívne nízka stopa je však vyššia ako biokapacita na obyvateľa, ktorou na Slovensku disponujeme, čo znamená, že spôsob života na Slovensku je dlhodobo neudržateľný.
V súčasnosti sa ekologická stopa využíva ako všeobecne uznávaný ukazovateľ udržateľného rozvoja. Jeho využitie je však nutné ďalej prispôsobiť v závislosti od jednotlivých životných štýlov, tovarov a služieb, organizácií, odvetví, miest, regiónov, apod. Potreba harmonizácie jednotlivých metodických meraní viedla v roku 2006 k vytvoreniu štandardizovaných medzinárodných metód merania ekologickej stopy, dostupné na:www.footprintstandards.org.
Pre podniky je ekologická stopa výhodná na vytvorenie benchmarkingu a zadanie kvantitatívnych environmentálnych cieľov. Analýza ekologickej stopy dokáže ukázať, v ktorých oblastiach môže spoločnosť postihnúť nedostatok istých zdrojov. Využitím jednoduchej kalkuačky na ekologickú stopu, podnik sa môže rozhodnúť na environmentálnejšie výhodnejšiu strategickú alternatívu. Použitím tej istej metódy môže podnik preukazateľne dokumentovať plnenie svojich environmentálnych záväzkov.
Kalkulácia a spôsoby výpočtu ekologickej stopy
Kalkulácia ekologickej stopy je založená na dvoch jednoduchých faktoch:
1.) môžeme kvantitatívne stanoviť väčšinu zdrojov, ktoré spotrebovávame a odpadov, ktoré produkujeme a
2.) väčšina týchto zdrojov a odpadov môže byť konvertovaná na odpovedajúcu plochu ekologicky produktívnej zeme (t.j. plochy ornej pôdy, lesov, pastvín, morí a pod., všeobecne ekosystémovej plochy nutnej k zabezpečeniu životodarných systémov). Ekologická stopa definovanej populácie (od jednotlivcov až po celé mesto či štát) je teda celková plocha ekologicky produktívnej zeme a vodnej plochy, využívaná výhradne pre zaistenie zdrojov a asimiláciu odpadov produkovaných danou populáciou, pri používaní bežných technológií. K priblíženiu metódy použil jeden z jej autorov túto metaforu: Predstavte si ekonomiku ako veľké zviera. Ako veľkú pastvinu potrebujeme, aby sme toto zviera uživili? Ekologická stopa je práve plocha tejto pastviny.
Existujú dva základné spôsoby výpočtu ekologickej stopy:
- Skúmanie zdrojov odobratých z prírody (napr. drevo, obilie), z ktorých sa vyrábajú predmety spotreby (jedlo, oblečenie, iné).
- Zameranie sa na jednotlivé kategórie spotreby vo forme hotových výrobkov.
Výber spôsobu výpočtu záleží od úrovne, na ktorej sa ekologická stopa počíta. Pre potreby výpočtu ekologickej stopy jednotlivca by bol vhodnejší druhý zmienený spôsob, ale pre potreby národných štatistík by sme použili prvý popísaný spôsob, teda metódu zameranú na zdroje. Pre analýzu ekologickej stopy 52 krajín autori Wackernagel a Rees rozdelili prírodnú plochu Zeme na šesť základných kategórií: Energetická zem – zem, ktorú by sme mali vyhradiť pre absorpciu CO2 Orná pôda – v súčasnosti máme k dispozícii asi 0,25 ha na osobu Pastviny – v súčasnosti máme k dispozícii 0,6 ha na osobu Lesy – slúžiace na dodávku drevných produktov tvoria 0,6 ha na osobu Zastavané plochy – 0,03 ha na osobu celosvetovo Moria – z rozlohy morí pripadá na jedného človeka 6 ha. Ale len približne 0,5 ha z týchto šiestich hektárov poskytuje 95% ekologickej produktivity mora.
Vypočítajte si svoju ekologickú stopu na stránke www.ekostopa.sk, ktorú prevádzkuje Slovenská agentúra životného prostredia.
Zdroje:
