Ekologika.sk

Recyklácia je v súčasnosti často používaný pojem a rozumieme pod ňou opätovné zhodnocovanie materiálov, ktoré boli už na nejaký účel použité a stal sa z nich odpad. Bežne sa recyklujú kovy, ako železo, hliník a meď, sklo, papier, rôzne druhy plastov, a iné typy odpadov, ako napríklad elektronický odpad, ktorý sa skladá z viacerých typov materiálov. Takto získané materiály sa používajú buď samostatne alebo väčšinou ako prímes pri výrobe produktov z primárnych surovín, za účelom zníženia výrobných nákladov a v niektorých prípadoch aj za účelom zlepšenia vlastností samotného produktu.

Priebeh recyklácie

Pri vlastnom procese recyklácie je veľmi dôležitý jej počiatok, ktorý sa skrýva v získavaní samotnej suroviny vhodnej na recykláciu. Proces získavania tejto suroviny je úzko spätý z odpadovým hospodárstvom pretože surovina, teda odpadový papier, plasty, a iné sa buď môžu získavať zo separovaného zberu, alebo sa môžu vyberať z komunálneho odpadu. Komunálny odpad je zmesou všetkých materiálov, ktoré domácnosti vyprodukujú a vyberanie jednotlivých druhov materiálov je príliš nákladné a preto sa v slovenských podmienkach väčšinou nerobí. Väčšie mestá a niektoré obce majú zavedený separovaný zber. Používajú sa buď kontajnery alebo vrecia, do ktorých občania rozdeľujú odpad podľa typu materiálu. Štandardne sa takto separuje sklo, papier, a plasty. Na prevádzkach jednotlivých zberných dvorov sa jednotlivé tieto komodity ešte potom triedia na užšie špecifikované komodity. Napríklad plasty sa triedia na PET fľaše rozdelené podľa farieb, fólie, obaly na kozmetické a kuchynské prípravky a prípadne iné.

Jednoduchšie sa recyklujú odpady z priemyselnej výroby, ktoré väčšinou netreba triediť ani zbavovať kontaminácii. Tieto odpady sa potom často recyklujú priamo u ich producentov.

Vytriedené odpady sa predávajú spracovateľom, ktorí ich prepracovaním zhodnotia. Takéto zhodnotenie je zvyčajne robené buď po úroveň výroby základnej suroviny, ktorá sa predáva ako komodita spracovateľom primárneho materiálu, alebo zhodnocovatelia vyrábajú priamo finálne výrobky.

Výhody recyklácie

Recyklácia má svoje nepopierateľné výhody v tom, že priamo prispieva k udržateľnému rozvoju. Je to jeden z troch nástrojov odpadového hospodárstva, tzv. 3R¹, pričom prvé dva nástroje sú redukcia a opätovné používanie daného výrobku na ten istý účel alebo na iný účel². Recyklácia nastupuje, keď sú už možnosti prvých dvoch nástrojov vyčerpané. Týmto spôsobom sa prispieva k znižovaniu spotreby prvotných surovín. Získavanie prvotných surovín je mnohokrát energeticky náročné, prípadne zdroj energie, ako ropa, je samotnou prvotnou surovinou, ako je to v prípade plastov. Podľa údajov rôznych svetových organizácii sa dosahujú výrazné energetické úspory pri výrobe materiálov z druhotných surovín. Druhotné suroviny sú energetiky úspornejšie, pretože ich netreba dopravovať z veľkých vzdialeností, ako napríklad ropu, alebo ich netreba tak prácne získavať v čistom stave, ako napríklad hliník z bauxitu. Okrem energie sú procesy recyklácie šetrnejšie aj voči životnému prostrediu, keďže často krát menej znečisťujú ovzdušie a vody. Tabuľka 1^3,4, uvádza prehľad energetických úspor pri výrobe najpoužívanejších surovín:

Tabuľka 1 - Prehľad energetických úspor

Materiál	Energetická úspora
Oceľ	74%
Hliník	95%
Meď	85%
Olovo	65%
Papier	64%
Plasty	80%

Nevýhody recyklácie

Napriek tomu, že recyklácia je v princípe užitočná, nie je jednoduchá. Kvalita recyklovanej suroviny mnohokrát pri konvenčných technológiách nedokáže dosiahnuť kvalitu prvotnej suroviny, keďže materiály pri spracovávaní degradujú. Okrem degradácie je problémom aj čistota materiálov, ktorá súvisí s tým, že v jednom výrobku je použitých viacero materiálov, ktoré treba od seba oddeliť. Spotrebitelia taktiež často použijú výrobok nesprávne, čím ho kontaminujú, alebo znížia kvalitu materiálu, z ktorého je výrobok zhotovený. Disciplína človeka je kľúčový faktor úspešnosti recyklácie. Ešte stále je vo výrobkoch väčší podiel prvotných surovín a v komunálnom odpade je ešte stále vysoký podiel materiálov, ktoré je už možno separovať. Získavanie suroviny na recykláciu je tak aj kvôli nedôslednému separovaniu odpadu spotrebiteľmi náročné, pretože sa musí dotrieďovať buď ručne, čo znamená zamestnávanie veľkého počtu ľudí, alebo strojovo, na čo však treba investovať do sofistikovaných triediacich liniek, ktoré sú schopné zo zmiešaného odpadu vybrať jednotlivé recyklovateľné materiály.
Ďalšou prekážkou v recyklácii sú požiadavky spotrebiteľov na kvalitu materiálov použitých vo výrobkoch. Mnohokrát má recyklát porovnateľné úžitkové vlastnosti ako primárny materiál, avšak vzhľadovo sa môže javiť ako horší. Použitie takéhoto materiálu je potom z marketingového hľadiska problematické a odrádza výrobcov od používania druhotných surovín vo svojich produktoch.

Budúcnosť recyklácie

Nakoľko prírodné zdroje na Zemi sú vyčerpateľné, alebo sa obnovujú pomaly, je nevyhnutné aby sa podiel recyklovaných surovín pri výrobe výrazne zvyšoval, ideálne až na úroveň 100%. V rámci Európskej Únie je tento trend podporovaný aj odpadovou politikou spoločenstva, ktorá zaväzuje zvyšovať percento separovanosti odpadu v jednotlivých členských štátoch. Preto z racionálnych aj legislatívnych dôvodov má recyklácia perspektívu a treba očakávať jej ďalší rast.
Recyklácia sa však nemusí uberať len tým smerom, akým ide teraz, keď sa z daného odpadového materiálu vyrobí znova ten istý materiál ako náhrada primárneho materiálu. Jestvujú aj spôsoby ako z jedného materiálu vyrobiť iný. Takéto možnosti sú hlavne určené pre organické nekovové materiály, ako papier, plasty a biologický odpad. Tieto sa môžu splyňovaním premeniť na syntézny plyn⁶, z ktorého je možno ďalej pomocou katalyzátorov vo Fischer-Tropschover reakcii vyrábať veľké spektrum organických látok, pričom natoľko nezáleží na tom, aká vstupná surovina je v procese použitá. Tieto možnosti preto dávajú recyklácii nový rozmer, pretože je možné lepšie zladiť dostupnosť konkrétneho druhu odpadu a požiadavky na výstupný produkt.