Environmentálny manažérsky systém (EMS) podľa normy ISO 14 001 patrí medzi dôležité manažérske nástroje. EMS sa skladá z určitého počtu navzájom prepojených prvkov, ktoré umožňujú organizácii analyzovať, kontrolovať a znižovať negatívne environmentálne vplyvy jednotlivých aktivít, výrobkov a služieb, ako aj riadiť organizáciu s väčšou efektívnosťou a kontrolou.
- Význam EMS
- Prínosy EMS
- Základné normy EMS
- Rozdiely medzi normou ISO 14 001 a EMAS
- Proces zavádzania EMS
- Inštitucionálne zabezpečenie implementácie EMS v Slovenskej republike
- Akreditácia
- Certifikácia
Význam EMS
Význam EMS je v tom, že umožňuje riadiť environmentálne problémy v podniku plánovaným a systematickým spôsobom a pomocou neho identifikovať cesty k neustálemu zlepšovaniu environmentálneho podnikového správania. EMS je vhodný pre všetky typy organizácií bez rozdielu ich veľkosti, aktivít, ktoré v nich prebiehajú alebo či patria do verejného alebo súkromného sektora. Veľké podniky boli prvými organizáciami, ktoré si zaviedli EMS. Dnes sú rozšírené nielen medzi malými a strednými podnikmi, ale aj v oblasti verejnej správy ako sú napríklad mestá či obce. Podniky k zavedeniu systému riadenia ochrany životného prostredia pristupujú dobrovoľne s cieľom:
- vytvárať podmienky na udržanie a zlepšovanie svojej ekonomickej výkonnosti
- odlíšiť sa a uplatniť v národnej i medzinárodnej konkurencii
- akceptovať požiadavky trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti
Snahou environmentálneho manažmentu je nájsť riešenie ako riadiť podnikové aktivity, tak, aby nespôsobovali degradáciu životného prostredia. Cieľavedomým zlepšovaním jednotlivých procesov a aktivít, môže podnik prispievať nielen k lepšiemu životnému prostrediu, ale súčasne aj k znižovaniu svojich podnikových nákladov (znižovaním množstva odpadov, spotrebou energií, vody a plynu alebo vypúšťaných emisií), čo sa mu pozitívne odrazí na jeho zisku. EMS sa navzájom od seba líšia, keďže každá organizácia má vypracovaný svoj vlastný systém a programy zamerané na ciele vymedzené environmentálnou politikou podniku.
späť
Prínosy EMS
Prínosy so zavedením environmentálneho manažmentu v organizáciách možno nájsť v nasledujúcich oblastiach:
Ekonomické prínosy
- úspora energie
- úspora vody
- minimalizácia odpadu (zníženie nákladov na likvidáciu)
- ekonomické využitie surovín
- recyklácia (využívanie spracovaných odpadov)
- prehľadnosť a sledovanosť nákladov
- minimalizácia environmentálnych poplatkov a pokút za znečistenie
- zníženie nákladov na poistenie
Prínosy pre vedenie organizácie
- nástroj na získavanie údajov, potrebných k plánovaniu
- prostriedok na objektívne posúdenie environmentálnych výkonov podniku a účinnosť prijatých opatrení
- minimalizácia rizík environmentálnych havárií
- zvyšovanie morálky organizácie
- prehľadnosť a identifikácia environmentálnych problémov a rizík
Vzťahy so zamestnancami
- zníženie negatívnych dopadov na zamestnancov
- zvýšená zainteresovať pracovníkov do procesu environmentálneho manažmentu
- formovanie environmentálneho vedomia
Vzťahy s verejnosťou (Public relations)
- cenný nástroj komunikácie so zainteresovanými skupinami
- zlepšenie imidžu organizácie
- dobré vzťahy s verejnosťou a miestnou správou
Prínosy pre obchodnú činnosť a marketing
- dosiahnutie certifikácie v súlade s požiadavkami ISO 14001 alebo EMAS poskytuje podnikom konkurenčné výhody na svetovom, ale i domácom trhu
- zvýšenie trhových príležitostí
- zlepšenie imidžu
Základné normy EMS
Začiatkom 90tych rokov International Organization for Standardisation (ISO) vytvorila schémy EMS, obsahujúce prvky, ktoré každý EMS musí spĺňať. Modely týchto schém sú široko aplikovateľné pre všetky typy podnikov a organizácií. V 1993, ISO uznala potrebu štandardizovať environmentálne manažérske nástroje a zostavila normalizačnú komisiu, ktorá vypracováva normy (tzv. ISO) pre jednotlivé nástroje environmentálneho manažmentu. Takto sa účinnosť EMS mohla začať hodnotiť na základe zhody s akceptovaným predpisom. Environmentálny manažérsky systém vypracovaný podľa ISO má označenie ISO 14 001.
V rámci Európskej únie, Európsky výbor pre štandardizáciu vypracoval európsku normu EMAS (Eco-management and Audit Systems), ktorá bola prijatá nariadením č.1836/93 EHS a neskôr revidovaná nariadením č. 761/2001 ES, umožňujúcim dobrovoľnú účasť organizácií v systémoch environmentálne orientovaného riadenia a auditu. V taktom prípade všetky národné štandardy a normy členských štátov EÚ museli byť v priebehu 6 mesiacov stiahnuté a zosúladené s týmto nariadením platným na území EÚ. Nariadenie č.761/2001 ES obsahuje všetky kroky k zavedeniu EMS ako je to v prípade ISO 14001, je však doplnené o niektoré ďalšie kroky.
Slovenská republika zákonom č. 468/2002 Zb. zo dňa 25. júna 2002 prevzala do právneho poriadku SR toto nariadenie. Účinnosť tohto zákona je od 1. decembra 2002. Základ tvorí vybudovaný systém environmentálneho manažmentu v súlade s prílohou k zákonu č. 468/2002 Zb.
Rozdiely medzi normou ISO 14001 a EMAS
1) Zatiaľ čo ISO 14001 je celosvetovo aplikovateľný, EMAS je európskou normou uplatňovanou v krajinách EÚ.
2) Zatiaľ čo ISO 14001 je dobrovoľná medzinárodne uznávaná norma, EMAS je skutočným nariadením platným na území EÚ. Z tohto dôvodu všetky národné normy členských štátov únie týkajúce sa EMS musia byť v súlade s nariadením č. 761/2001 ES.
3) Zatiaľ čo ISO 14001 umožňuje podniku certifikovať aj určitú časť v podniku (hospodárske stredisko, sklad, alebo len určitú aktivitu, proces, personálne oddelenie a i.). EMAS povoľuje účasť v schéme EMAS len podnikateľskej jednotke ako celku.
4) Zatiaľ čo ISO 14001 obsahuje požiadavky na zavedenie EMS, nariadenie EMAS vyžaduje, aby podnik:
- vykonal úvodné environmentálne preskúmanie svojich činností externým audítorom a na jeho základe vypracoval podrobnú analýzu stavu organizácie a jej environmentálnych aspektov – tzv. register vplyvov na životné prostredie.
- vypracoval environmentálne vyhlásenie overené nezávislým overovateľom
- zverejnil environmentálne vyhlásenie a zaregistroval sa pod schémou EMAS.
Tab. Najvýznamnejšie rozdiely v rozsahu a požiadavkách | ||
ROZSAH | ISO14 001 | Naraidenie rady č.761/2001/ES |
Systém raidenia | Obsiahnutý | Obsiahnutý |
Platnosť pre typy činností | Všetky typy | Všetky typy |
Vstupná analýza | Odporúčaná | Povinná |
Register vplyvov | Odporúčaný | Požadovaný |
Environmentálne vyhlásenie | Nepožadované | Povinné |
Cyklus auditu | Nestanovený | Najdlhšie trojročné obdobie |
Ukončenie procesu riadenia | Certifikácia | Overenie environmentálneho vyhlásenia, registrácia lokality |
ZDROJ: SAŽP
Proces zavádzania EMS
Podniky, ktoré sa rozhodli zaviesť EMS môžu postupovať podľa požiadaviek normy:
- STN EN ISO 14001 - “Systémy environmentálneho manažérstva”
- EMAS – revidované nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č.761/2001 ES, ktoré povoľuje dobrovoľnú účasť organizácií v systémoch environmentálne orientovaného riadenia a auditu.
Postup zavádzania EMS podľa ISO 14001 a EMAS je zostavený z piatich hlavných krokov. Cieľom je prinášať neustále zlepšenia environmentálneho správania podniku. V prípade, že si podnik zvolí postupovať podľa schémy EMAS, musí najskôr uskutočniť úvodné environmentálne preskúmanie svojich činností externým audítorom a zostaviť register environmentálnych vplyvov na ŽP.
Tak ISO 14001 ako aj EMAS postupujú pri zavádzaní EMS nasledujúcimi krokmi:
Krok 1 – Environmentálna politika
Environmentálna politika vyjadruje záväzok podniku plniť predsavzatia a ciele vzťahujúce sa na ochranu a nápravu škôd spôsobených na životnom prostredí. Poskytuje rámec pre dlhodobé a krátkodobé ciele, ktoré podnik chce dosiahnuť.
Vypracovanie environmentálnej politiky je prvým krokom smerom k efektívnemu environmentálnemu manažmentu. Po prijatí jej rámca, si podnik musí vypracovať programy a procedúry na dosiahnutie predsavzatých cieľov. Rámec environmentálnej politiky poskytuje informácie všetkým zainteresovaným stranám o jeho cieľoch a zámeroch v oblasti životného prostredia. K tomu, aby environmentálna politika nebola len kusom papiera, musí podnik dokázať, že robí kroky k zlepšeniu jeho environmentálneho správania. Dôležité je, aby environmentálna politika vyjadrovala záväzok podniku k trvalému zlepšovaniu, preventívnej ochrane a musí byť v súlade s platnou legislatívou a inými dôležitými nariadeniami v oblasti životného prostredia.
Krok 2 – Plánovanie
Podnik si následne stanoví krátkodobé ciele, ktoré sa viažu ku záväzkom vyjadreným v kroku 1 a zostaví si plán na dosiahnutie týchto cieľov.
Dôležitou súčasťou plánovania je zadefinovať si, čo sú to environmentálne aspekty a aké sú ich vplyvy na životné prostredie. Environmentálne aspekty sa vzťahujú na činnosti, výrobu alebo služby podniku, ktoré môžu mať pozitívny alebo negatívny vplyv na životné prostredie (napr. vypúšťanie odpadových vôd, emisie a pod.) Environmentálny vplyv sa vzťahuje na zmenu, ktorá sa uskutoční v ŽP ako dôsledok environmentálneho aspektu (napr. znečistenie ovzdušia, kontaminácia pôdy a i.).
Na identifikáciu aspektov a hodnotenie ich vplyvov, potrebuje podnik uskutočniť environmentálny prehľad, ktorý by mal zahŕňať 4 kľúčové oblasti:
- Právne a iné požiadavky
- Identifikáciu podstatných environmentálnych vplyvov
- Skúmanie všetkých environmentálnych existujúcich praktík a procedúr, ktoré podnik uskutočňuje
- Prehodnotenie minulých nehôd a havárií, ktoré mali negatívny dopad na životné prostredie a ľudí
Krok 3 - Zavedenie a prevádzka
Nestačí mať dobre vypracovaný plán, ale vedieť ako sa bude postupovať pri jeho zavádzaní. K zavedeniu environmentálneho programu je potrebné, aby podnik vypracoval štruktúru EMS a vymedzil zodpovednosti za každú etapu jeho zavádzania.
Ďalej je nutné pripraviť pracovníkov, zvýšiť ich povedomie o dôležitosti EMS, o tom, aké sú jeho prínosy pre podnik, ale aj zabezpečiť zdroje nevyhnutné k jeho úspešnému zavedeniu a udržaniu. Zároveň je potrebné, aby zainteresovaní pracovníci boli spôsobilí k takejto činnosti. Podnik preto musí zabezpečiť rôzne školenia a tréningy.
Dôležité je vytvoriť efektívne komunikačné kanály, ktoré musia zachytiť všetky články EMS. Komunikácia neprebieha len vo vnútri podniku, ale zahŕňa aj externé prostredie a všetky zainteresované skupiny.
Podnik musí zaviesť a udržiavať patričnú dokumentáciu, v papierovej a/alebo v elektronickej forme. Zložky tejto dokumentácie musia:
- popisovať prvky EMS a ich vzájomné prepojenie
- zabezpečiť riadenie príslušnej dokumentácie
Nevyhnutnou časťou EMS sú kontrolné postupy a mechanizmy, či je systém v súlade s požiadavkami ISO 14001 resp. EMAS ako aj určiť zodpovedné osoby a intervaly, v ktorých budú kontroly vykonávané.
Od podniku sa vyžaduje, aby identifikoval negatívne vplyvy z jeho činností a určil environmentálne ciele, na ktoré sa bude zameriavať. Operačné aktivity budú nástrojom na dosiahnutie cieľov environmentálnej politiky. Všetky zvolené postupy a procedúry musia byť komunikované s odberateľmi i dodávateľmi.
Posledným krokom etapy plánovania je zaviesť a neustále mať po kontrolou postupy:
- pre prípad možných nehôd a núdzových stavov
- zaviesť alebo zlepšiť pripravenosť na núdzový stav
- zabrániť a odstrániť negatívne dopady na životné prostredie v prípade havárie alebo nehody.
Krok 4 - Kontrola a nápravná činnosť
Zavedený plán musí byť kontrolovaný a akákoľvek odchýlka od pôvodného plánu odstránená. Neoddeliteľnou časťou tohto procesu sú audity EMS .
Predmetom auditu je činnosť, aktivita alebo systém, ktorý bude spadať pod audit. Smernice, politika podniku, normy, štandardy, alebo iné požiadavky sú kritériami auditu. Možno povedať, že audit sa snaží zistiť, či predmet auditu je alebo nie je v súlade s kritériami auditu. Napríklad, kritérium auditu v oblasti legislatívy bude platná právna norma, vyhlásenie alebo zákon a predmetom auditu bude činnosť alebo aktivita a podmienky, ktoré táto legislatíva stanovuje.
V súčasnosti platí norma ISO 19 011 o všeobecných zásadách auditov manažérskych systémov, ktorá nahradila aj predchádzajúce normy ISO 14 010 - 14 012. Audit EMS je systematické, dokumentované, pravidelné a objektívne hodnotenie či zavedený systém je riadne udržiavaný a spĺňa všetky kritériá.
Audit pozostáva zo zbierania a zostavovania dôkazov auditu, či predmet auditu je alebo nie je v súlade s kritériami auditu.
Obe normy ISO 14001 aj EMAS požadujú, aby podnik vykonával pravidelné audity v rámci EMS. To znamená, že podnik musí neustále sledovať, či spĺňa všetky požiadavky stanovené týmito normami.
Audity sa môžu vykonávať vlastnými zamestnancami podniku alebo externými organizáciami spôsobilými k takejto činnosti. Frekvencia auditov odzrkadľuje dôležitosť environmentálnych aspektov a ich vplyvov z činností, výrobkov alebo služieb na ŽP. Schéma EMAS vyžaduje, aby audity EMS boli vykonávané minimálne raz za 3 roky.
Dôležité je, aby podnik vypracoval programy ako vykonávať audit, aby sa tak zachovala kontinuita a presnosť údajov a informácií, ktoré environmentálny audit poskytuje. Programy auditu musia stanovovať rozsah auditu, frekvenciu, metodológiu, zodpovednosti a požiadavky, ktoré sú kladené na environmentálnych audítorov. Rovnako musí byť jasné kedy sa majú správy predkladať. Niektoré podniky môžu uskutočňovať audit len pre vybrané oblasti či aktivity (napríklad odpadové hospodárstvo, nakladanie s obzvlášť nebezpečnými látkami a iné).
Auditu sa zúčastňujú:
Organizácia podstupujúca audit
Audítorský tím - skupina audítorov, ktorí zodpovedajú za vykonaný audit. Tím, niekedy podnikový manažment, určí svojho vedúceho auditu.
Klient – organizácia zabezpečujúca audit; (sprostredkovateľ auditu).
Krok 5 - Manažérske preskúmanie
Manažment podniku musí pravidelne sledovať, či je systém stabilný a efektívny. Základom schémy EMAS ako aj normy ISO 14001, je vybudovanie environmentálneho manažérskeho systému. Nasledujúci obr.1 graficky znázorňuje prvky každého EMS ako aj rozdiely medzi požiadavkami schémy EMAS a normy ISO 14001
Inštitucionálne zabezpečenie EMS v Slovenskej republike
Normy ISO radu 14000 sú preberané do slovenských technických noriem (STN). EMAS je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 761/2001/ES, ktoré SR prevzala do svojej právnej úpravy ako zákon č.468/2002 Zb. z.
späť
Akreditácia
Akreditácia je nezávislé, nestranné a odborné posúdenie a oficiálne uznanie spôsobilosti akreditovaného subjektu (laboratórium, certifikačný orgán alebo inšpekčný orgán), vykonávať deklarovanú činnosť.
Akreditáciu vykonáva Slovenská národná akreditačná služba (SNAS), na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky. Oblasť pôsobnosti SNAS zahŕňa:
- akreditáciu metrologických laboratórií
- akreditáciu skúšobných laboratórií
- akreditáciu inšpekčných orgánov akreditáciu správnej laboratórnej praxe
- akreditáciu certifikačných orgánov pre oblasť:
späť
Certifikácia
Certifikácia je nezávislé, nestranné a odborné posúdenie a oficiálne uznanie zhody určených znakov a vlastností jednoznačne definovaného systému, výrobku, služby alebo personálu s deklarovanými predpismi. Certifikáciu vykonáva certifikačný orgán.
Certifikácia podľa normy ISO 14001
Norma ISO 14001 je štandard obsahujúci v sebe požiadavky, ktoré každý EMS musí splniť. Úspešné zavedenie všetkých krokov, ktoré ISO 14001 vyžaduje, môže podnik demonštrovať publikovaním vyhlásenia o zavedení environmentálne orientovaného manažmentu. V takomto prípade ešte nezískava certifikát ISO 14001. V prípade, že ho chce získať, musí o to oficiálne požiadať akreditovanú certifikačnú firmu, ktorá vystupuje v roly externého audítora a má licenciu na vydávanie certifikátov.
Vyhlásenie, overenie a registrácia podľa schémy EMAS
Environmentálne vyhlásenie: EMAS požaduje, aby podnik uverejnil environmentálnu správu. Správa musí byť verejne prístupná a musí zahŕňať nasledujúce informácie:
- presný popis organizácie, podnikových aktivít v najdôležitejších prevádzkach a prípadne aj vzťah k príbuzným organizáciám
- dlhodobé a krátkodobé ciele environmentálnej politiky a stručný opis systému environmentálneho manažmentu
- úlohy, ktoré bude podnik plniť vo vzťahu k identifikovaným environmentálnym problémom, aktivity a činnosti vedúce k splneniu environmentálnych cieľov
- prehľad relevantných údajov o znečisťovaných látkach, tvorbe odpadov, spotrebe surovín, materiálov, energie a vody, tvorbe hluku a iných environmentálnych aspektov
- iné faktory vzťahujúce sa k environmentálneho správania podniku
- názov a číslo akreditovanej certifikačnej spoločnosti/overovateľa/
- dátum potvrdenia správnosti environmentálneho vyhlásenia
Overovanie: EMAS nariaďuje, aby podnik, ktorý chce získať certifikát EMAS nechal svoj systém overiť podľa presných pravidiel a to len akreditovanými spoločnosťami pôsobiacimi v členských štátoch EÚ. Podnik musí oficiálne požiadať akreditovanú certifikačnú firmu (overovateľa), ktorá vystupuje v roly externého audítora a má licenciu na vydávanie certifikátov a overení. Environmentálny overovateľ skontroluje najmä úvodné environmentálne preskúmanie, systém EMS, interné environmentálne audity v rámci EMS, environmentálne vyhlásenie, prípadne aj environmentálne informácie týkajúce sa jednotlivých zložiek podniku.
Registrácia: Na základe splnenia všetkých požiadaviek podľa schémy EMAS, podnik môže požiadať po predložení overeného environmentálneho vyhlásenia o zápis do registra systému EMAS. V podmienkach SR žiadosti vybavuje Ministerstvo životného prostredia, ktoré podnik zapíše do registra systému environmentálne orientovaného riadenia a auditu, pridelí mu registračné číslo, vystaví a doručí mu osvedčenie o registrácii. Po doručení osvedčenia o registrácii podnik môže používať logo systému EMAS.
späť