Najvýznamnejšie medzinárodné štandardy pre správy o spoločenskej zodpovednosti sú „Sustainability Reporting Guidelines“ vytvorené medzinárodnou organizáciou Global Reporting Initiative (GRI). Tieto štandardy používa 77% organizácií, ktoré vydávajú správy o spoločenskej zodpovednosti z G250 a 69% zo skupiny N100 [1].
GRI vydala prvé smernice v roku 2000. V súčasnosti je platná tretia verzia (G3 Guidelines) z roku 2006. Smernice reportovania trvalo udržateľného rozvoja G3 sa skladajú z princípov, návodu a štandardov pre zverejňovanie informácií.
Smernice poskytujú rámec obsahu informácii, ktoré by mala organizácia v správe o spoločenskej zodpovednosti uvádzať. GRI doporučuje v správe uviesť základné informácie o organizácii, zasadenie konceptu spoločenskej zodpovednosti firmy (SZF) do celkovej stratégie organizácie, popis stakeholderov, výkon organizácie pomocou indikátorov a postup tvorby správy. Významným prínosom smerníc je zoznam kvantitatívnych a kvalitatívnych indikátorov výkonnosti, pomocou ktorých organizácia popíše svoju výkonnosť v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Každá organizácia si môže zvoliť, ktoré indikátory (pre veľké nadnárodné organizácie by to mali byť spravidla všetky) sú pre ňu významné a relevantné a ktoré použije pri tvorbe správy.
Princípy tvorby správy o spoločenskej zodpovednosti firmy
Smernice G3 definujú desať základných princípov, ktoré napomáhajú organizácii urobiť rozhodnutia týkajúce sa určenia obsahu a rozsahu správy. Prvé štyri princípy napomáhajú pri voľbe tém spracovaných v správe, ostatných šesť je zameraných na zvyšovanie kvality správy.
Číslo | Princípy | Definícia princípu |
| 1 | Relevantnosť informácií | Informácie v správe by mali obsahovať témy a indikátory, ktoré zobrazujú významné vplyvy organizácie v ekonomickej, environmentálnej a sociálnej oblasti, alebo ktoré by významne ovplyvnili hodnotenie a rozhodnutia zainteresovaných subjektov. |
| 2 | Spolupráca so zainteresovanými subjektmi | Reportujúca organizácia musí identifikovať svoje zainteresované subjekty a vysvetliť v správe ako reagovala na ich primerané očakávania a záujmy. |
| 3 | Kontext udržateľnosti rozvoja | Správa by mala prezentovať výkonnosť organizácie v širokom kontexte udržateľnosti rozvoja. Koncept trvalo udržateľného rozvoja je často jasne vyjadrený v environmentálnej oblasti v zmysle globálnych limitov na využívanie zdrojov a úrovní znečisťovania. Avšak môže byť relevantný aj vzhľadom na sociálne a ekonomické ciele, ako napríklad národné alebo medzinárodné socioekonomické ciele a ciele udržateľného rozvoja. |
| 4 | Úplnosť | Dôležité témy, indikátory a definície rozsahu správy by mali byť dostatočné na to, aby zobrazovali významné ekonomické, environmentálne a sociálne vplyvy a umožnili zainteresovaným subjektom overiť výkonnosť reportujúcej organizácie v reportovanom období. |
| 5 | Vyváženosť | Správa má odrážať pozitívne a negatívne aspekty výkonnosti organizácie, aby umožnila logické vyhodnotenie celkovej výkonnosti. |
| 6 | Porovnateľnosť | Výsledky a informácie by mali byť dôsledne vybrané, spracované a reportované. Reportované informácie by mali byť prezentované spôsobom, ktorý umožní zainteresovaným subjektom analyzovať zmeny vo výkonnosti organizácie v priebehu času a podporuje analýzy vo vzťahu k iným organizáciám. |
| 7 | Presnosť | Reportované informácie musia byť dostatočne presné a detailné, aby mohli zainteresované subjekty overiť výkonnosť reportujúcej organizácie. |
| 8 | Pravdivosť | Reportovanie je vykonávané podľa pravidelného rozvrhu a informácie sú dostupné zainteresovaným subjektom načas, aby mohli vykonávať rozhodnutia na základe dostatočných informácií. |
| 9 | Zrozumiteľnosť | Informácie by mali byť dostupné spôsobom, ktorý je zrozumiteľný a dostupný pre zainteresované subjekty používajúce správu. |
| 10 | Spoľahlivosť | Informácie a procesy použité pri príprave správy by mali byť zbierané, zaznamenané, zostavené, analyzované a zverejnené spôsobom, ktorý môže byť predmetom preskúmania, a ktorý zabezpečuje kvalitu a relevantnosť informácií. |
Zdroj: GRI: Sustainability Reporting Guidelines, Version 3.0, 2006
Indikátory výkonnosti
Smernice G3 poskytujú 79 indikátorov rozdelených do šiestich oblastí a štrnástich tzv. aspektov. Prvá oblasť je ekonomická, druhá environmentálna a zvyšné štyri sa týkajú sociálnej sféry. Indikátory sa delia na hlavné a doplňujúce. Každý indikátor má svoj protokol, ktorý obsahuje jeho význam, podrobný popis a metodológiu spracovania.Definície indikátorov ako aj Smernice GRI sú dostupné tu .
